Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
Europarlament nepodporil spornú smernicu o autorských právach
6. 7. 2018
Európski poslanci dnes nepodporili kontroverzný návrh pravidiel týkajúcich sa autorských práv na internete. Pripravovaná smernica okrem iného dáva vydavateľom právo na spravodlivý podiel z využitia ich autorských diel internetovými gigantmi.
Zo 627 prítomných poslancov z celkových 751 návrh zamietlo 318 poslancov, za bolo 278 a 31 sa zdržalo. Text už prešiel právnym výborom parlamentu, ale poslanci si dnes vyhradili právo rokovať o ňom aj na pléne a prísť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. To kritici návrhu vidia ako šancu sporné ustanovenia smernice pozmeniť. Smernica budí veľké emócie. Poslanci čelili silnému tlaku rôznych lobistických skupín, ich schránky zaplavili tisíce e-mailov od zástancov aj odporcov normy. Kritici návrhu tvrdia, že povedie k cenzúre internetu. Jeho zástancovia si naopak myslia, že výsledkom nových pravidiel bude lepšia ochrana autorských práv v internetovom prostredí.
Europarlament bude hlasovať o nových pravidlách pre vodičov kamiónov
4. 7. 2018
Európski poslanci dnes budú hlasovať o tom, či majú byť vodiči kamiónov vyňatí zo všeobecných unijných pravidiel pre vysielanie pracovníkov, teda o tom, či sa na nich má alebo nemá vzťahovať princíp rovnakého platu za rovnakú prácu na rovnakom mieste.
Téma odmeňovania vodičov Európsku úniu rozdeľuje. Západné štáty sa bránia lacnej pracovnej sile z krajín strednej a východnej Európy, tie naopak kritizujú údajný západnej protekcionizmus. Dopravný výbor Európskeho parlamentu v júni odhlasoval kompromis. Stanovil okrem iného výnimku pre medzinárodnú cestnú dopravu, ktorá mala byť z pravidiel pre vysielanie pracovníkov do zahraničia vyňatá. Túto dohodu však europoslanci odmietli na júnovej plenárnej schôdzi. Potom prišli s množstvom pozmeňovacích návrhov. Dnes budú hlasovať o stanovisku parlamentu pred ďalším rokovaniam s členskými štátmi a Európskou komisiou. Vyjadria sa aj k ďalším súvisiacim témam, akou je napríklad doba odpočinku vodičov.
Gazprom chce do Európy vyviezť tento rok rekordný objem plynu
2. 7. 2018
Ruský plynárenský koncern Gazprom očakáva, že tento rok vyvezie do Európy nové rekordné množstvo plynu. Uviedol to v závere týždňa šéf spoločnosti Alexej Miller, ktorý zároveň dal najavo, že dovoz skvapalneného zemného plynu (LNG) z USA nepredstavuje pre Gazprom veľkú konkurenciu.
Miller uviedol, že vývoz ruského plynu do Európy a Turecka by mohol tento rok presiahnuť 205 miliárd kubických metrov (m3). V minulom roku vyviezol Gazprom do Európy a Turecka 194,4 miliardy m3, čo bol vtedajší rekord. Očakávaný rekord potvrdil aj zástupca šéfa Gazpromu Alexander Medvedev. "Túto perspektívu nám dáva klesajúca produkcia plynu v európskych krajinách, v ktorých zároveň stúpa dopyt po plyne," povedal Medvedev. Ako dodal, Gazprom má potrebnú kapacitu na zabezpečenie dodávok do Európy v takom objeme, v akom ich Európa potrebuje. Podľa niektorých analytikov by pozíciu Gazpromu na európskom trhu mohli narušiť dodávky LNG zo Spojených štátov, ktoré prvý náklad LNG dodali do Európy v minulom roku. Niektoré krajiny, medzi nimi Litva a Poľsko, začali v poslednom období znižovať svoju závislosť od ruského plynu práve prostredníctvom dovozu LNG zo Spojených štátov.
Lídri Únie dosiahli významnú dohodu o migrácii
29. 6. 2018
Lídri EÚ dosiahli v piatok na summite v Bruseli dôležitú dohodu o migrácii. Informovala o tom agentúra DPA s odvolaním sa na vyhlásenie predsedu Európskej rady (ER) Donalda Tuska zverejnené na Twitteri.
Na základe návrhu dohody, ku ktorému lídri EÚ po celonočnom rokovaní dospeli, umožnia jednotlivé členské štáty Únie na dobrovoľnej báze zriaďovať na svojom území centrá pre prijímanie migrantov. Francúzsky prezident Emmanuel Macron označil podľa spravodajskej televízie Sky News dohodu za "dobrú správu". V podobnom duchu komentovala dosiahnutie dohody aj nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorá však zároveň pripomenula, že medzi členskými štátmi EÚ stále vládnu v otázke migrácie veľké názorové rozdiely. "Po intenzívnej diskusii na nanajvýš náročnú tému, ktorou je pre EÚ migrácia, je dobrým signálom, že sme sa zhodli na spoločnom znení (dohody)," povedala po 12 hodín trvajúcich rokovaniach Merkelová. "Sme spokojní," povedal taliansky premiér Conte novinárom po skončení deväťhodinových rokovaní v Bruseli. "Bolo to dlhé vyjednávanie, ale oddnes Taliansko už nie je osamotené," dodal. Taliansky premiér spomenul body dohody vrátane možnosti zriadenia centier pre migrantov v krajinách EÚ, zameraných na rozhodovanie o žiadostiach o azyl. Zároveň však vyhlásil, že sa Taliansko doposiaľ nerozhodlo, či bude mať takéto zariadenia na svojom území.