Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
Trump priletel do Helsínk na stretnutie s Putinom
16. 7. 2018
Americký prezident Donald Trump priletel v nedeľu večer do fínskej metropoly Helsinki, kde ho v pondelok čaká stretnutie s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Informovala o tom agentúra DPA.
Na letisko Helsinki-Vantaa priletel Trump s manželkou Melaniou zo škótskeho Glasgowa. Na nedeľný večer nemá americký prezident naplánované žiadne verejné vystúpenie. S ruským prezidentom Vladimirom Putinom sa má stretnúť v pondelok. Trump už skôr vyjadril v súvislosti s nadchádzajúcim summitom len malé očakávania. Povedal to v rozhovore, ktorý počas návštevy Veľkej Británie poskytol americkej spravodajskej televízii CBS News. V Británii bol šéf Bieleho domu na svojej prvej oficiálnej návšteve Spojeného kráľovstva od nástupu do prezidentského úradu. Počas štvordňovej návštevy sa v piatok stretol s britskou premiérkou Theresou Mayovou a s kráľovnou Alžbetou II. Víkend následne strávil vo svojom súkromnom golfovom rezorte Turnberry na západe Škótska. V Londýne i po celom Škótsku sa počas Trumpovej návštevy konali demonštrácie proti jeho politike, ale i menšie akcie, na ktorých mu účastníci vyjadrovali podporu.
Mayová rieši, ako odísť z Únie
13. 7. 2018
Necelých deväť mesiacov. Toľko zostáva premiérke Mayovej na oficiálne vystúpenie Veľkej Británie z Európskej únie. Okrem rokovaní s Bruselom však musí riešiť aj vlastnú vládu, v ktorej sa prejavujú čoraz väčšie nezhody.
Dôkazom toho je minister zahraničných vecí Boris Johnson, ktorý oznámil svoju demisiu. Len deň predtým urobil rovnaký krok aj minister pre brexit David Davis. „Odchod oboch je vyústením dlhodobého problému konzervatívnej strany, ktorá je vnútorne rozdelená v názoroch na to, ako má odchod krajiny z Únie vyzerať,“ vyjadril sa Vladimír Bilčík z Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. HN vám prinášajú možnosti Británie, ktoré má pri vyjednávaní s Bruselom..
Zamestnanosť vo svete rastie. Platy však stagnujú
11. 7. 2018
Hoci počet zamestnaných ľudí na celom svete rastie a dosahuje najlepšie čísla od finančnej krízy z roku 2008, to isté sa nedá povedať o nominálnej mzde, ktorá namiesto rastu skôr stagnuje. Vyplýva to z údajov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Podľa ekonómov ide o nebezpečný jav. „Hrozí takzvaná japonifikácia celého sveta, keď bude normou vysoká zamestnanosť, no slabý rast platov,“ tvrdí analytik TRIM Kapitál Ronald Ižip.
Podľa OECD je zotavenie po finančnej kríze už takmer kompletné. Miera zamestnanosti dosiahla na konci roku okolo 62 percent, pričom sa očakáva jej ďalší rast. Najviac za posledných 10 rokov podskočila v Nemecku, Maďarsku a Poľsku. Zlepšenia sa vyskytli aj v znevýhodnených skupinách, akými sú starší pracovníci, matky s malými deťmi, mládež a prisťahovalci.
Najdrahšie bývanie v Európe
9. 7. 2018
Keď sa hovorí o najdrahších európskych mestách na bývanie, väčšinu ľudí napadnú typické metropoly ako Londýn, Ženeva či Paríž. Rôzne rebríčky však berú do úvahy rôzne ukazovatele a keď vezmeme do úvahy príjem domácností v pomere k priemernej cene nehnuteľností, do čela rebríčka sa dostanú úplne iné mestá. Najdrahšie na svete tak vychádza venezuelský Caracas.
Výsledky európskych miest nie sú o nič menej prekvapivé. V prvej desiatke je napríklad chorvátsky Split či metropola Albánska Tirana. Bratislava sa umiestnila v tretej desiatke 105 hodnotených miest. Pre výpočet cien brali autori rebríčka do úvahy priemerný čistý disponibilný príjem rodiny, ktorý odvádzali od priemernej čistej mzdy v danom regióne a priemernú cenu štvorcového metra bývania s tým, že priemerovali ceny v centre mesta a na periférii. Pre analýzu brali do úvahy bývanie s rozlohou 90 metrov štvorcových. Čoraz častejšie však ľudia uprednostňujú prenájom nehnuteľnosti pred kúpou. V pomere výška nájmu a priemerný príjem s tým, že rezident chce bývať v centre mesta, vychádza najdrahšie nemecký Mníchov nasledovaný Rímom a Parížom. V tomto prípade sa Bratislava umiestnila 57. Ak rezident uprednostní prenájom na periférii mesta, najviac si za bývanie v pomere k platu zaplatí v ruskom Krasondare a v ukrajinských mestách Kyjev a Charkov. Bratislava je v tejto situácii 59. najdrahšia.