Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
ECB finálne zavrie kohútik lacných peňazí
18. 6. 2018
Európska centrálna banka vo štvrtok podľa očakávaní načrtla koniec kvantitatívneho uvoľňovania a ponechala všetky sadzby nezmenené. Hlavná refinančná sadzba preto zostala na nule a depozitná sadzba na -0,4 percenta.
Oveľa dôležitejšie však boli komentáre ku koncu kvantitatívneho uvoľňovania QE: ECB bude aj naďalej pokračovať v mesačných nákupoch cenných papierov v objeme 30 mld. EUR do septembra 2018. Po septembri zníži objem na 15 mld. EUR mesačne do decembra 2018 a od roku 2019 už nebude tvoriť nové peniaze na nákup dlhopisov a iných cenných papierov. To boli jastrabie správy pre euro, no trh s týmito správami už počítal, a preto už boli započítané v cenách. ECB zároveň dodala, že peniaze z exspirujúcich dlhopisov bude používať na nákup ďalších dlhopisov, ale aj to už investori vedeli, čiže žiadne prekvapenie. Draghi ale zároveň dodal aj mierny forward guidance, pretože sadzby budú ponechané na súčasných úrovniach minimálne do leta 2019 a prípadne dlhšie, kým inflácia nebude rásť udržateľným tempom na očakávané úrovne. Trh sa viac sústredil práve na tento dovetok o sadzbách a euro bolo silnejšie vypredané, pričom pár EUR/USD prepadol až k 1,1730, čo bol pokles o cca 100 pips v prvotnej reakcii.
ECB finálne zavrie kohútik lacných peňazí
15. 6. 2018
Európska centrálna banka vo štvrtok podľa očakávaní načrtla koniec kvantitatívneho uvoľňovania a ponechala všetky sadzby nezmenené. Hlavná refinančná sadzba preto zostala na nule a depozitná sadzba na -0,4 percenta.
Oveľa dôležitejšie však boli komentáre ku koncu kvantitatívneho uvoľňovania QE: ECB bude aj naďalej pokračovať v mesačných nákupoch cenných papierov v objeme 30 mld. EUR do septembra 2018. Po septembri zníži objem na 15 mld. EUR mesačne do decembra 2018 a od roku 2019 už nebude tvoriť nové peniaze na nákup dlhopisov a iných cenných papierov. To boli jastrabie správy pre euro, no trh s týmito správami už počítal, a preto už boli započítané v cenách. ECB zároveň dodala, že peniaze z exspirujúcich dlhopisov bude používať na nákup ďalších dlhopisov, ale aj to už investori vedeli, čiže žiadne prekvapenie. raghi ale zároveň dodal aj mierny forward guidance, pretože sadzby budú ponechané na súčasných úrovniach minimálne do leta 2019 a prípadne dlhšie, kým inflácia nebude rásť udržateľným tempom na očakávané úrovne. Trh sa viac sústredil práve na tento dovetok o sadzbách a euro bolo silnejšie vypredané, pričom pár EUR/USD prepadol až k 1,1730, čo bol pokles o cca 100 pips v prvotnej reakcii.
Eurofondy po novom: chcú nám škrtnúť 1,5 miliardy eur
13. 6. 2018
Víťazmi nového návrhu rozpočtu Európskej únie sú Gréci, Taliani a Španieli. Slováci dostanú menej, zmenia sa aj agrodotácie. O takmer jeden a pol miliardy eur menej, slobodnejšia agropolitika, nový protikorupčný program. Ako by sa mali zmeniť eurofondy na Slovensku po roku 2021? Európska komisia minulý týždeň predstavila návrhy, ako má vyzerať jej nový rozpočet na sedem rokov. Ten doterajší pritom vznikal dvadsať mesiacov.
Zlatý vek eurofondov sa skončil, čaká nás vek strieborný,“ tak zhodnotil jeden z vyjednávačov za Slovensko pri Európskej komisii nový rozpočet Európskej únie. Svoje meno nechcel zverejniť.„Ak budeme chcieť zachovať rovnaký objem financií, budeme musieť niečo ponúknuť alebo sprísniť kontrolu,“ dodal. Hlavné kolo vyjednávaní o podmienkach čerpania eurofonov a deľbe týchto peňazí odštartujú v septembri. Nový návrh rozpočtu už počíta s odchodom Veľkej Británie z Únie. Brexit by malo spoločenstvo pocítiť sumou 8,9 miliardy eur ročne. Podľa predbežných prepočtov by to Slovensko mohlo stáť 60 miliónov eur. Brusel po novom navrhuje, že by sme namiesto 13,3 miliardy eur z eurofondov mali dostať 11,7 miliardy eur. Menej majú dostať všetky členské štáty Únie. Najväčšie škrty navrhuje Brusel Poliakom: o takmer osem miliárd eur menej. Naši severní susedia v súčasnosti čerpajú dotácie z Únie za 72 miliárd eur. S eurofondami pritom v Poľsku počítajú. Predošlé dva roky sa tam cez dotácie financovala viac ako polovica verejných investící. Napriek možným škrtom podpredseda slovenskej vlády Richard Raši avizuje, že odchod z Británie by nemal byť tak drahý. „EÚ chce kompenzovať tento výpadok, ktorý nastane po Brexite. Z nových opatrení, novou daňou, ktorá sa má zavádzať na úrovni EÚ, napríklad daň z plastu,“ cituje Richarda Rašiho denník Pravda. Na chodbách bruselských inštitúcií sa však už hlasnejšie šepká, že táto daň zrejme nevznikne, lebo na to nie je vôla všetkých členov. S rozpočtom však nesúhlasí európsky parlament, ktorý nesúhlasil s návrhom. „Návrh Komisie v prípade jeho schválenia viedol k zníženiu financovania kohéznej politiky o 10% a rozpočet Spoločnej poľnohospodárskej politiky by sa znížil až o 15 percent,“ píše sa vo vyhlásení. Komisia pritom sľubovala škrty do výšky piatich percent. Portál Politico pripomenul aj „víťazov” nového návrhu rozpočtu. Grékom by mali zvýšiť eurofondy o osem percent, Talianom o šesť percent a Španielom o päť. „Nemôžem súhlasiť s tým, aby boli zdroje určené na rozvoj Slovenska presúvané do južanských krajín. Vláda Slovenskej republiky musí urobiť všetko pre to, aby sme o tieto peniaze neprišli,“ odmietol tiež slovenský europoslanec Ivan Štefanec.
Nové pravidlá a agropolitika .Investície do regiónov, riadenie na miestnej úrovni, menej pravidiel a zrozumiteľnejšie. To sú niektoré z hlavných zmien, ktoré pripravuje Európska komisia. Zmeniť sa má aj agropolitika. Po roku 2020 navrhla vyčleniť 365 miliárd eur pre agrosektor Únie. Slovensko by malo získať cez 4,4 miliardy eur. Dnes štát rozdeľuje dotácie z operačného programu Rozvoja vidieka viac ako dve miliardy eur, ďalšie dve miliardy eur sú v ďalšom balíku s názvom Integrovaný regionálny operačný program. Základom agropolitiky únie ostávaju naďalej priame platby. Novinár Ján Kuciak, ktorého so snúbenicou zavraždili, vo svojom nedokončenom článku odhalil, ako sa agrodotácie na Slovensku vyplácali ľuďom napojeným na taliansku 'Ndranghetu. Denník N zas upozornil, že dotácie poberala aj vplyvná členka Smeru Ľubica Rošková - na pozemky, ktoré jej nepatrili, či betónové plochy.Priame platby poľnohospodárom sa od 60-tisíc eur znížia, stropom pre platby bude suma 100-tisíc eur na poľnohospodársky podnik. Práca farmárov bude po novom zaplatená. Každá krajina by mala vyčleniť z balíku priamych platieb agrodotácii dve percentá pre začínajúcich poľnohospodárov. Každý štát bude musieť vytvoriť aj návrhy, ako podporovať ekologické projekty cez agrodotácie. Na druhej strane chce dať Brusel štátom viac slobody. Krajiny budú mať väčšiu slobodu pri využívaní agrodotácii a vytvárať špeciálne programy, ktoré zareagujú na požiadavky domácich poľnohospodám „Návrh legislatívy v predloženej podobe nespĺňa naše očakávania. Urobíme všetko pre to, aby sme na úrovni Rady EÚ aj Európskeho parlamentu toto rozhodnutie zvrátili," reagovala po ohlásení návrhu rozpočtu ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná. Okrem agrodotácií navrhla Európska komisia a niekoľko ďalších noviniek. Takmer dve miliardy eur pre kultúru, 100 miliárd na sociálny fond. O takmer dvojnásobok by sa mal zvýšiť rozpočet pre vzdelávací program Erasmus alebo 181 miliónov eur na protikorupčný program. Všetky návrhy však musia ešte schváliť členské krajiny.
Bezplatné cestovanie po Európskej únii môže získať 159 Slovákov
13. 6. 2018
Európska komisia spustila prihlasovanie na bezplatné cestovanie po Únii.Európska komisia v utorok na poludnie spustila prihlasovanie na bezplatné cestovanie po EÚ. Pre Slovensko vyčlenila 159 poukazov. Môžu sa o ne uchádzať Slováci narodení v období od 2. júla 1999 do 1. júla 2000 vrátane, ktorí sú ochotní medzi 9. júlom a 30. septembrom 2018 navštíviť jednu až štyri zahraničné destinácie. Prihlasovanie sa uzavrie 26. júna o 12.00 h. Informuje o tom Európsky portál pre mládež, na ktorom je prihláška dostupná.
Ako sa prihlásiť.V prihláške musia uchádzači poskytnúť svoje osobné údaje a podrobnosti o plánovanej cesty. Potom musia odpovedať na päť kvízových otázok týkajúcich sa Európskeho roka kultúrneho dedičstva 2018, mládežníckych iniciatív EÚ a volieb do Európskeho parlamentu. Poslednou časťou prihlášky je prémiová otázka o záujme, aký by mohla iniciatíva DiscoverEU vzbudiť medzi mladými ľuďmi. Správne odpovede na kvíz a na prémiovú otázku umožnia Európskej komisii zostaviť poradie uchádzačov pre prípad, že bude podaných prihlášok priveľa. Pre každý členský štát EÚ je stanovená kvóta cestovných poukazov. Rozdelenie vychádza z podielu počtu obyvateľov jednotlivých členských štátov EÚ na celkovom počte obyvateľstva Európskej únie. Celkový počet lístkov pre toto kolo je 15.000, ďalšie sa očakáva na jeseň. Každý uchádzač môže podať iba jednu prihlášku. Záujemcovia môžu cestovať individuálne alebo v skupine maximálne piatich osôb. Vtedy prihlášku vyplní len vodca skupiny.
Bezplatné cestovanie. Každý účastník je oprávnený získať jeden cestovný lístok v hodnote (v priemere) 255 eur. Cesta zahŕňa len cestovanie druhou triedou, primárne vlakmi. Sú však možné výnimky, napríklad pre mladých z odľahlých oblastí alebo so zdravotným postihnutím. Spätné preplácanie lístkov nie je možné. Mladí ľudia, ktorým Komisia umožní bezplatné cestovanie, sa stanú ambasádormi iniciatívy DiscoverEU. Očakáva preto od nich, že sa so svojimi zážitkami podelia na sociálnych sieťach alebo napríklad formou prezentácie vo svojej škole alebo miestnej komunite. Iniciatíva má tiež účastníkom umožniť lepšie pochopiť rozmanitosť Európy, tešiť sa z jej kultúrneho bohatstva, nadviazať nové priateľstvá a získať pocit európskej identity.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)