Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
Európa opäť čelí nájazdníkom z Východu
29. 8. 2018
Podľa bývalého portugalského ministra pre Európu Bruna Maçaesa na brány Európy opäť útočia nájazdníci z Východu a cez celý kontinent sa valí vlna strachu. Európa má za sebou dlhú históriu podobných útokov a napríklad Mongolom sa tu hovorilo Tatári, čo je slovo odvodené od latinského výrazu pre peklo. Maçaes na stránkach Politica tvrdí, že správnou reakciou na podobné hrozby nie je zabarikádovať sa niekde v kúte, ale naopak sa vydať do sveta.
Za novodobých nájazdníkov môžeme považovať napríklad čínske spoločnosti, ktoré sa všemožne snažia o nákup "tých najlepších a najmodernejších firiem s novými technológiami z oblasti robotiky a umelej inteligencie". Európa sa proti nim začína aktívne brániť, čo je zrejmé napríklad z vývoja v Nemecku, kde vláda teraz zablokovala predaj spoločnosti Leifeld Metal Spinning s tým, že by ohrozoval bezpečnosť krajiny. A mechanizmy obrany proti korporátnym nájazdníkom z Východu sa snaží vybudovať aj celý rad ďalších krajín. "Potom je tu Rusko, ktoré v novom vojnovom umení priamo vyniká. Dobrým príkladom sú jeho pokusy o ovplyvňovanie výsledkov demokratických volieb. Mongoli sa spoliehali na svoje činy a na povesť, ktorá ich predchádzala, a podobne sa aj Rusko spolieha na to, že jeho akcie môžu byť relatívne obmedzené, ale často budia veľké ohlasy," píše Politico. Dobrým príkladom majú byť počítačové útoky, ktoré "šíria chaos". V neposlednom rade rastie tlak teroristov, ktorí sú schopní v Európe útočiť z vlastných základní pomocou aktivácie svojich buniek. Ľudia v Európe vnímajú dlhý zoznam podobných hrozieb, dozvedajú sa, že sa zatvárajú továrne kvôli konkurencii z Číny. Niektorí jasne vnímajú, ako sa kvôli imigrácie mení ich okolie či napríklad kvalita poskytovaných verejných služieb.
Zástupcovia SR pre Európsku prokuratúru
28. 8. 2018
Cieľom novovznikajúcej inštitúcie je posilniť boj proti korupcii v celej EÚ, vrátane Slovenska.
Dňa 19. júna 2018 bol v prvom čítaní schválený zákon o výbere kandidátov na funkciu európskeho prokurátora a európskeho delegovaného prokurátora v Európskej prokuratúre. Slovensko tak bude mať zástupcov na Úrade Európskej prokuratúry, ktorý zabezpečí efektívnejšie dozorovanie nad trestnou činnosťou zameranou proti finančným podvodom v EÚ.
Vytvorí sa veľmi dôležitá a nezávislá nadnárodná inštitúcia, ktorá bude kompetentná nielen vyšetrovať, ale takúto činnosť aj reálne trestne stíhať a to bez ohľadu na hranice štátov. Je to opäť krok k vyššej miere efektívnosti, odhaľovania a stíhania predmetných protiprávnych konaní trestno-právneho charakteru s presahom vnútroštátneho práva.
Zoznam kandidátov SR na post európskeho prokurátora a európskeho delegovaného prokurátora navrhnutých Ministerstvom spravodlivosti SR by po schválení zákona predložil vláde SR generálny prokurátor.
Koľko míňajú Európania na dovolenky?
27. 8. 2018
Európania míňajú na výlety a dovolenky miliardy eur. V roku 2016 to bolo presne 428 miliárd. Vyplýva to z údajov, ktoré zverejnil Eurostat. Až 45 percent z tejto sumy minuli na dovolenky vo svojej domovskej krajiny, zvyšných 55 percent zhltli výlety do zahraničia. 79 percent výdavkov Európanov však bolo v destináciách v rámci EÚ.
Vo väčšine štátov prevládali dlhšie dovolenky - štyri a viac nocí. Tieto predstavujú takmer 71 percent výdavkov. Jedine Švédi minuli viac na kratšie výlety. Na každý výlet minuli Európania priemerne 355 eur. Najviac míňali na dovolenky Nemci, Francúzi a Briti. Ich výdavky predstavujú 59 percent celkových výdavkov Európanov. Na jednotlivé výlety však míňali najviac Luxemburčania, Malťania a Rakúšania. Dovolenkové výdavky Slovákov sa nachádzajú pod priemerom EÚ (212, 59 eur za výlet). Najmenej však míňajú Lotyši (107,62 eura) a Rumuni (124,76 eura). Držgrošmi sú v tomto ohľade aj Česi, ktorí sú tretí v najmenšom míňaní na dovolenky. Priemerne za výlet minú len 129,62 eura. Poliaci (191,9 eura) a Maďari (139,63 eura) míňajú len o málo viac.
Tureckom otriasa kríza
24. 8. 2018
Turecká kríza otriasla burzami, bankami, menovou politikou krajiny i celým podnikateľským prostredím. Nepriaznivú situáciu naznačuje aj devalvácia domácej meny a zajačie úmysly domácich podnikateľov, ktorí sa boja o svoj biznis.
„Komplikovaná politicko-ekonomická situácia v Turecku priniesla rastúci záujem tureckých podnikateľských subjektov o investovanie na Slovensku, ktoré by sa tak mohli do istej miery vyhnúť problémom na domácom trhu,“ uvádza za rezort hospodárstva Maroš Stano. Problémy sa dosiaľ prejavili hlavne na finančných trhoch, ktoré sú na podobné výkyvy citlivé. Čoskoro však môžu utrpieť aj menej volatilné segmenty, ako napríklad automobilový priemysel. Turecko je totiž pre Európu významným hráčom v rámci importu a exportu automobilov. Slovensko je práve vďaka automobilkám silno orientovanou exportnou krajinou. Ťahúň ekonomiky, ktorý v krajine zamestnáva zhruba 200-tisíc pracovníkov, sa podieľa na celkovom exporte viac ako tretinou, čo je v prepočte zhruba 25 miliárd eur.