Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
Grécko čaká ďalšia kríza - demografická
10. 9. 2018
Kríza zasiahla Grécko nielen ekonomicky, ale aj demograficky. Jednak z krajiny odišli státisíce ľudí (väčšinou mladých) a zároveň klesla aj pôrodnosť. Podľa tohtoročných projekcií by mala mať krajina v roku 2040 menej než 5 miliónov pracujúcich. Ešte v roku 2011 sa pritom počítalo, že by bo malo byť viac ako 6 miliónov. Posun v demografických odhadoch je teda na základe vývoja v posledných rokoch brutálny.
K trom hlavným problémom fiškálnej udržateľnosti Grécka, ktorými sú 1) mimoriadne vysoký dlh; 2) rast úrokových nákladov po skončení záchranného programu (povedané v ľudskej reči, na trhoch si budú Gréci požičiavať niekoľkonásobne drahšie ako od eurovalu); 3) nízka konkurencieschopnosť ekonomiky (t.j. slabý rast), sa teda pridáva aj ďalší – demografia. Na obsluhu dlhu a aj na bežný chod štátu (napr. dôchodky) bude pracovať podstatne menej ľudí než sa ešte v nedávnej minulosti predpokladalo. V praxi to znamená, že aby sa zachovali pôvodné fiškálne prognózy, tak musí rásť ekonomika rýchlejšie. Napríklad mzdy by museli byť v roku 2040 o zhruba 20 percent vyššie, ako sa pôvodne predpovedalo. Pokiaľ nebudú, tak sa aj pri pokračovaní globálnej konjunktúry krajina môže pokojne opäť dostať do platbyneschopnosti. Za dve dekády sa môže stať hocičo, čiže nedá sa vylúčiť ani happy-end. Pohľad na vývoj v poslednej dekáde však nič dobré neveští. Navyše, nikde nie je napísané, že emigrácia sa zastaví. Pokiaľ v budúcich rokoch pôjdu projekcie vývoja obyvateľstva ešte nižšie, tak budú problémy s obsluhou dlhu kvôli demografii ešte bližšie k realite.
Senátori vypočúvali IT giganty. Chcú regulácie
7. 9. 2018
Posledné voľby amerického prezidenta v roku 2016 zostávajú dodnes vyšetrovanou témou. O údajnom manipulovaní z ruskej strany cez sociálne siete sa zverejňujú stále nové dôkazy. Výbor amerického Senátu pre kontrolu spravodajských služieb sa preto snaží, aby sa situácia spred dvoch rokov v ďalších voľbách nezopakovala.
Napriek tomu, že priamy dôkaz ovplyvnenia volieb v prospech Donalda Trumpa neexistuje, podľa analytika Asociace pro mezinárodní otázky Petra Boháčka počty hlasov naznačujú mnohé. „Vieme, že 126 miliónov Američanov videlo na sociálnych sieťach propagačné posty zaplatené Ruskom. Vieme, že Donald Trump prehral na celkový počet hlasov, ale vyhral vďaka 0,03 percenta voličov v kľúčových dištriktoch, ktoré rozhodovali – konkrétne vďaka 80 000 voličom v troch rôznych stredozápadných štátoch,“ vysvetlil. Blížiace sa kongresové voľby – v strede úradného obdobia amerického prezidenta – tak päť mesiacov po Markovi Zuckerbergovi pred výbor senátu dostali výkonného riaditeľa Twittera Jacka Dorseyho a prevádzkovú riaditeľku Facebooku Sheryl Sandbergovú. Kreslo vyhradené pre zástupcov Googlu zostalo prázdne.
Brusel chce, aby giganty zo Silicon Valley platili za obsah
6. 9. 2018
Vydavatelia písaného slova dúfajú, že technologické giganty ako Google, Facebook začnú odvádzať poplatky za využívanie ich obsahu. Pomôcť by im v tom mala nová smernica o autorskom práve. Mnoho používateľov sa totiž uspokojí s tým, že si na internete prečítajú niekoľko riadkov publikovaného článku, ktoré im vyhľadávač ukáže. Nepozrú sa už však priamo na zdroj, teda na webovú stránku tvorcu. Príjmy z inzercie tak inkasuje Google alebo Facebook, no autor stráca, pretože náklady na jeho tvorbu niesol on.
Navrhovaná smernica autorského zákona by vyhľadávače a sociálne médiá zaviazala k tomu, aby za využívanie časti obsahu vydavateľom platila. Koľko, o tom by sa rozhodlo na základe celoeurópskeho kľúča. Krajiny Európskej únie sa problém pokúsili pôvodne vyriešiť na národnej úrovni. Napríklad v Nemecku sa zástupca tamojších vydavateľov novín (VG Media) usiloval o spoplatnenie odkazov vo vyhľadávačoch. Keď Google odmietol ustúpiť a pohrozil, že nebude na príslušné médiá odkazovať vôbec, vydavatelia cúvli a boj s Googlom vzdali. Preto sa politici snažia presadiť obdobnú iniciatívu na celoeurópskej úrovni. O konečnej podobe daného mechanizmu by rozhodli členské štáty po dialógu s európskymi orgánmi.
Európa chce zmierniť vplyv USA na trh platieb
5. 9. 2018
Európsky bezhotovostný platobný biznis je závislý od Ameriky. Väčšina globálnych platobných systémov totiž pochádza práve spoza veľkej mláky. V pondelok na to upozornil člen Predstavenstva ECB Yves Mersch, ktorý varoval, že v dôsledku eskalujúcich Trumpových vyhrážok ohľadne ciel môže dôjsť k zneužitiu postavenia poskytovateľov, ako je PayPal. Aj preto vyzval Európu, aby vyvinula vlastné globálne platobné služby. Jednou z nich môže byť aj Adyen.
Hoci v elektronických platobných službách v Európe momentálne dominujú zámorské systémy PayPal a Visa, situácia by sa mohla už čoskoro zmeniť. PayPal má historickú výhodu, lebo bol jednou z prvých platobných spoločností vo virtuálnom svete a presadil sa najmä vďaka „trhovisku“ eBay, kde má v podstate monopol. „Táto spolupráca by sa však mala skončiť v roku 2020. Očakáva sa, že tu by PayPall mohla nahradiť práve európska spoločnosť Adyen. V rámci Európy tiež silnejú spoločnosti ako Revolut či Skrill,“ vyjadril sa PR manažér J&T Banky Milan Janásik. V EÚ je finančný sektor stále významne regulovaný zo strany ECB a jednotlivých centrálnych bánk s dôrazom na zabezpečenie ochrany dát, súkromia a majetku klientov, čo spôsobilo pomalší vstup nových hráčov do odvetvia platobných služieb, no podľa Janásika v dohľadnom čase určite prídu.