Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
Podvody na DPH. Brusel má nový bič
4. 10. 2018
Dodávateľ vystaví firme faktúru, tá ju vyplatí a následne od štátu požiada o návrat zaplatenej DPH. Dodávateľská spoločnosť ju však štátu neodviedla. Do celého procesu zapojte ešte pár firiem, aby bola stopa nejasnejšia, a máte typický príklad karuselových podvodov na DPH.
Jedným z riešení tejto situácie je takzvané samozdanenie, pri ktorom daň z pridanej hodnoty platí až konečný príjemca tovaru, ktorý zároveň požiada aj o jej navrátenie. Tento mechanizmus na Slovensku už síce funguje pri viacerých typoch tovarov a služieb, no iba vďaka výnimke z Európskej únie. Na poslednom stretnutí však ministri členských štátov schválili smernicu, vďaka ktorej bude možné tento mechanizmus uplatniť všeobecne. Ak chcú tento systém štáty využiť teraz, musia Európsku úniu požiadať o výnimku z pravidiel, a to pre každý typ tovarov osobitne. DPH totiž patrí medzi takzvané harmonizované dane. Po novom by však každá krajina mohla požiadať o všeobecné uplatnenie systému. Komisia návrh predložila už v roku 2016, schváliť sa ho však podarilo až teraz.
Talianski populisti sa rozhodli ignorovať Úniu
3. 10. 2018
Taliansko sa vracia tam, kde bolo počas finančnej krízy. Dlh krajiny opäť stúpa a cena za jeho splácanie opäť dosahuje úrovne z roku 2014. Vyššími sadzbami za štátne dlhopisy trh reaguje na kroky novej talianskej populistickej vlády.
Tá totiž oznámila, že v budúcom roku počíta so schodkom štátneho rozpočtu na úrovni 2,4 percenta, čo je podstatne viac, než stanovujú rozpočtové pravidlá Európskej únie. „Aby bolo jasné, nevzdáme sa tohto 2,4-percentného cieľa. Neustúpime ani o milimeter,“ uviedol taliansky vicepremiér Luigi Di Maio v rozhlasovom rozhovore. Di Maio, ktorý je šéfom vládneho Hnutia piatich hviezd, vyhlásil, že nepochybuje o tom, že lídri Francúzska a Nemecka chcú, aby talianska vláda padla. Podľa neho negatívne vyjadrenia predstaviteľov EÚ týkajúce sa rozpočtu odštartovali výpredaj talianskych vládnych dlhopisov, čím sa snažia využiť finančné trhy, aby oslabili vládu.
Búrlivý brexit ostal na mŕtvom bode a bez dohody
1. 10. 2018
Po neformálnom samite lídrov Európskej únie v Salzburgu na konci tunela rokovaní nevidno ani náznak svetla. Theresa Mayová nezískala podporu na svoj plán z Chequers, ktorého návrhy majú zaručiť napríklad bezproblémový cezhraničný pohyb tovaru. Predseda Európskej rady Donald Tusk plán spochybnil so slovami, že fungovať nebude.
Napriek mnohým kritickým komentárom však existujú aj zhovievavejšie prognózy. Jednu z nich vyjadril šéf Európskej centrálnej banky Mario Draghi. Ten v Európskom parlamente uviedol, že v súvislosti s brexitom im najväčšie vrásky robí zúčtovanie finančných kontraktov. Odchod Británie z Únie však bude mať len malý vplyv na ekonomiku eurozóny. „Naše odhady vo všeobecnosti ukazujú, že pokiaľ ide o reálnu ekonomiku, dosah by mal byť celkovo utlmený,“ uviedol Draghi. Analytik Martin Vlachynský zo združenia INESS však pripomenul, že ekonomika Spojeného kráľovstva je rovnako veľká ako ekonomika 19 najmenších členov EÚ dokopy. Už len z tohto hľadiska pôjde o výraznú zmenu. Dodal, že EÚ mala dokonca kedysi ambície byť najväčším ekonomickým blokom sveta. „Vyjadrenie Draghiho vnímam skôr ako uistenie investorov, podnikateľov a bežných občanov krajín eurozóny,“ povedal na margo vyhlásenia analytik Nadácie F. A. Hayeka Martin Reguli. Čo sa týka ohrozenia hospodárskeho rastu, podľa Vlachynského sa bude všetko odvíjať od nastavenia budúcich obchodných vzťahov. Tie v tomto momente vyzerajú stále dosť nejasne a čas sa rýchlo kráti. „Katastrofu zatiaľ nečakám, ale štáty a spoločnosti, pre ktoré je Spojené kráľovstvo významný partner, môžu prípadnú ,nedohodu‘ pocítiť významnejšie,“ podotkol Vlachynský.
Švajčiarski voliči v referende pretlačili cyklistiku do ústavy
28. 9. 2018
Švajčiarsko sa možno v budúcnosti stane zasľúbenou krajinou pre cyklistiku. Tamojší voliči totiž v referende prijali ústavný dodatok, ktorý zakotví podporu pre rozvoj cyklodopravy v spolkovej ústave. Cyklotrasy majú po novom rovnaké postavenie ako chodníky alebo turistické chodníky.
Návrh podporilo 73,6 percenta voličov a za bola aj väčšina zo švajčiarskych kantónov, čo je podmienkou pre to, aby bol ústavný dodatok prijatý. V jeho prospech sa tak vyslovili aj hornaté kantóny, pre ktoré by väčší rozvoj cyklotrás znamenal vzhľadom na náročnosť terénu výrazné investície. A podporil ho aj najväčší švajčiarsky automotoklub TCS. Po oznámení výsledkov hlasovania jeho zástupcovia uviedli, že uznanie bicyklov ako rovnocenného dopravného prostriedku prispeje k zvýšeniu plynulosti dopravy a bezpečnosti.