Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
Prudký rast a prepad. EÚ máva s predajmi áut
23. 10. 2018
Predaje vozidiel sú na Slovensku i v Únii ako na hojdačke. Dôvod? Príkazy a regulácie politikov. V súvislosti s nástupom nových emisných noriem zaznamenali letné mesiace, ktoré sú inak dobre známe ako obdobia sucha, rekordné predaje. O ne sa postarali hlavne predajcovia so špeciálnymi zľavami na vozidlá. Až tak, že predaj áut na Slovensku vytvoril nový rekord – v auguste sa predalo o 46 percent viac vozidiel než v rovnakom mesiaci pred rokom.
Ochladenie záujmu ľudí o nové autá prišlo hneď v septembri. Európske trhy zažili prepad predajov nových vozidiel o 23,5 percenta a slovenský trh sa prepadol ešte viac. „V septembri 2018 sme zaznamenali registrácie nových osobných automobilov s celkovým počtom 4 519 vozidiel, čo predstavuje oproti minulému roku s počtom registrovaných nových osobných vozidiel 7 177 pokles o 37 percent,“ konštatuje Zväz automobilového priemyslu vo svojej štatistike.
Prečo sa EÚ musí zamerať na Áziu
22. 10. 2018
Kým Spojené štáty pod vedením prezidenta Donalda Trumpa skôr pritvárajú dvere vzájomnému biznisu s Európou a nejasná sa zdá aj budúcnosť ekonomických vzťahov Únie s Britániou v prípade tvrdého brexitu, úplne iná situácia nastáva na opačnej strane sveta. Európskej únii sa snaží hospodársky čoraz viac otvárať Ázia, ktorá chce využiť narastajúce napätie medzi Amerikou a zvyškom sveta na výrazné zvýšenie obchodnej výmeny.
Záujem o zintenzívnenie vzťahov potvrdili lídri európskych aj ázijských krajín na minulotýždňovom samite v Bruseli. Prečítajte si odpovede na otázky, či európske firmy môžu nájsť nové trhy pre svoje exporty v Ázii, ako z toho môže profitovať Slovensko a v čom spočíva hlavný ekonomický potenciál najväčšieho a najľudnatejšieho kontinentu sveta. Minulé roky a desaťročia boli z ekonomického hľadiska Európy charakterizované silným partnerstvom so Spojenými štátmi. To sa začalo oslabovať po nástupe nového prezidenta Donalda Trumpa k moci v januári minulého roka. Trump v lete v rozhovore pre americkú spravodajskú stanicu CBS News označil Európsku úniu za ekonomického nepriateľa pre USA. Zaviedol tiež clá na dovoz európskej ocele a hliníka do Spojených štátov. Situácia sa môže už koncom marca budúceho roka podobným spôsobom skomplikovať aj v obchode medzi Európou a Veľkou Britániou. Na minulotýždňovom samite EÚ v Bruseli sa totiž európskym a britským vyjednávačom nepodarilo priblížiť k dohode o podmienkach odchodu Londýna z Únie. Čoraz reálnejšie tak hrozí takzvaný tvrdý brexit, keď by v noci 29. marca 2019 prestali platiť obchodné dohody. Biznis medzi európskymi krajinami a Britmi by tak prebiehal na základe pravidiel Svetovej obchodnej organizácie, čo by okrem iného znamenalo zavedenie ciel. V európskych obchodoch by tak výrazne zdraželi britské tovary, zatiaľ čo našim firmám by sa predražili exporty na trh Spojeného kráľovstva.
Brusel kritizuje Taliansko
19. 10. 2018
Taliansky návrh rozpočtu narazil pre vyšší deficit na odpor Európskej komisie (EK). Komisia v návrhu našla rozsiahle porušenie rozpočtových pravidiel. Talianske plány týkajúce sa nového dlhu sú bezprecedentným porušením kritériá Paktu stability, uvádza sa v liste eurokomisára pre hospodárske a finančné záležitosti Pierra Moscoviciho, ktorý bol vo štvrtok zaslaný talianskemu ministrovi hospodárstva Giovannimu Triovi.
Komisia listom, ktorý bol zverejnený na stránke EK, zrejme pripravuje pôdu na odmietnutie talianskeho návrhu. V liste sa uvádza, že plánované výdavky sú príliš vysoké, že štrukturálny deficit sa zvýši, namiesto toho aby klesol, a že taliansky verejný dlh neklesne, ako to požadujú pravidlá EÚ. "Tieto tri faktory zrejme ukazujú mimoriadne vážne porušenie záväzkov v oblasti rozpočtovej politiky stanovených Paktom stability a rastu," uvádza sa v liste EK. Tento krok sa očakával, keďže nová talianska vláda zložená z populistického Hnutia piatich hviezd a pravicovej strany Liga Severu naplánovala v návrhu rozpočtu výrazne vyšší schodok, než požaduje EÚ. Deficit by mal dosiahnuť 2,4 percentá hrubého domáceho produktu (HDP), pričom predchádzajúca vláda prisľúbila maximálne 0,8 percent HDP.
Rozpočet Ríma skúša trpezlivosť Bruselu
18. 10. 2018
Talianska vláda poslala do Bruselu návrh rozpočtu, ktorého schodok je 2,4 percenta. Európska komisia už Talianov varovala, že by to znamenalo významnú odchýlku od pôvodných predpovedí znižovania tamojšieho verejného dlhu. Miestni politici však o zmenách diskutovať nechcú, naopak, nový návrh obhajujú. „Rozpočet nerobí zázraky, nerozmnoží ryby či chlieb, otvára však možnosti pre stovky tisíc našich mladých ľudí,“ vyhlásil líder populistickej strany Liga severu Matteo Salvini.
Krajina, ktorú analytici označujú ako „veľké Grécko“, teraz musí počkať na európske stanovisko, ktoré by malo prísť do dvoch týždňov. Brusel má právomoc požiadať o rozpočtovú revíziu a ak k nej nepríde, môže na krajinu uvaliť sankcie, čo sa však v histórii ešte nikdy nestalo. Podľa Borisa Tomčiaka zo spoločnosti Finlord tak Únii ostáva len snaha o vyjednávanie a spoluprácu alebo čakanie. „Politici v Európe sa tak trochu spoliehajú na šťastnú náhodu, pri ktorej by si niektorá z talianskych vlád uvedomila potrebu reforiem,“ dodal Tomčiak.