Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
Pätinu Nemcov ohrozuje chudoba
5. 11. 2018
Nezamestnanosť v Nemecku je rekordne nízka, milióny ľudí napriek tomu nezarábajú dosť na to, aby zaplatili svoje účty. Takmer jeden z piatich Nemcov sa musel podľa údajov Európskej únie v minulom roku vyrovnať s chudobou či inou formou sociálneho vylúčenia. S väčšími existenčnými problémami sa stretávajú viac ženy ako muži.
Nemecký štatistický úrad oznámil, že chudoba počas roku 2017 ohrozila približne 15,5 milióna Nemcov, čo predstavuje 19 percent obyvateľov. Štúdia Európskej únie však zaznamenala od roku 2016, keď s existenčnými problémami zápasilo 19,7 percenta nemeckej populácie, mierne zlepšenie. Bieda hrozí naprieč všetkými vekovými skupinami viac ženám než mužom.
Nezamestnanosť v eurozóne je na takmer 10-ročnom minime
5. 11. 2018
Nezamestnanosť v eurozóne zotrvala v septembri na úrovni tesne nad 8 % a udržala sa tak na takmer 10-ročnom minime. Uviedol to v stredu štatistický úrad Európskej únie Eurostat.
Podľa Eurostatu dosiahla miera nezamestnanosti upravená o sezónne vplyvy v eurozóne v septembri 8,1 %. To je rovnaká úroveň nezamestnanosti ako v auguste a zároveň najnižšia od novembra 2008. Na porovnanie, v septembri minulého roka predstavovala 8,9 %. Nezamestnanosť sa v medzimesačnom porovnaní nemenila ani v širšej Európskej únii. Tak, ako v mesiaci august, aj v septembri dosiahla 6,7 %. V septembri 2017 predstavovala 7,5 %. Septembrový a augustový údaj znamená najnižšiu úroveň nezamestnanosti v EÚ od začatia evidovania týchto údajov v januári 2000.
Inflácia v eurozóne dosiahla nový rekord
2. 11. 2018
Medziročný rast spotrebiteľských cien v eurozóne v októbri sa zrýchlil na 2,2 percenta zo septembrových 2,1 percenta. Inflácia sa tak dostala na najvyššiu úroveň od roku 2012. Vyplýva to z rýchleho odhadu, ktorý dnes zverejnil európsky štatistický úrad Eurostat. Údaje podľa agentúry Reuters podporujú zámer Európskej centrálnej banky (ECB) ukončiť tento rok nákupy dlhopisov.
Na októbrovom raste spotrebiteľských cien v eurozóne sa opäť veľkou mierou podieľala energia, ktorá zdražela o 10,6 percenta. Ceny potravín, alkoholu a tabaku sa zvýšili o 2,2 percenta, ich rast sa tak spomalil zo septembrových 2,6 percenta. ECB sa usiluje o to, aby sa inflácia v eurozóne pohybovala tesne pod dvoma percentami. Banka sa už dlhšiu dobu snaží infláciu aj hospodársky rast podporovať rekordne nízkymi úrokovými sadzbami a rozsiahlymi nákupmi dlhopisov. Minulý týždeň však potvrdila, že je pripravená tieto nákupy v tomto roku ukončiť. Úrokové sadzby však hodlá ponechať na terajších minimách prinajmenšom do leta budúceho roka.
Emisie spomalili rast HDP eurozóny
31. 10. 2018
Od prvého septembra musia autá vyrobené v Únii spĺňať nové emisné pravidlá. V praxi to znamenalo, že stovky modelov museli prejsť náročnými kontrolami, ktoré mohli trvať aj 48 hodín. Automobilky však tento termín nestihli, všetko sa pretiahlo a továrne tak museli spomaliť výrobu, kým neboli modely odsúhlasené. To sa podpísalo pod hospodárskym rastom nielen automobilovej veľmoci, akou je Nemecko, ale na ekonomike celej eurozóny. Tá totiž v treťom štvrťroku dosiahla najnižší rast HDP za posledné štyri roky.
Podľa Eurostatu eurozóna medziročne rástla rýchlosťou 1,7 percenta, medzikvartálne iba 0,2 percenta. Ako však upozornili ekonómovia z Bloombergu Jamie Murray a David Powell, „na to, aby pracovný trh naďalej dobre fungoval a tlak na mzdy pokračoval, je potrebný rast minimálne na úrovni 0,3 percenta“. Dodali, že ak by táto úroveň nebola dosahovaná dlhšie, Európska centrálna banka by mala prehodnotiť svoje plány na ukončenie nákupu štátnych dlhopisov. Tento mechanizmus bol zavedený ešte počas finančnej krízy a jeho úlohou bolo a dodnes je stimulovať národné ekonomiky.