Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
Brusel zaplatí prvú veľkú opravu mostov
27. 2. 2019
Štát ratuje mosty za eurofondy. Slovenská správa ciest v uplynulých týždňoch zazmluvnila zhruba 20 miliónov eur, ktoré sa dostanú do všetkých krajov po Slovensku s výnimkou Bratislavského.
Celkovo sa za tieto peniaze dočká rekonštrukcie 26 mostov, ktoré sú v kritickom alebo havarijnom stave. Dohromady by si pozornosť vyžadovali stovky stavieb. Až 10 miliónov na opravy poputuje do Trnavského a Nitrianskeho kraja. Zrekonštruujú mosty v Holíči, Leviciach, Nitre, Nových Zámkoch či v Slatine. Druhú polovicu zdrojov si rozdelí zvyšok Slovenska. Rekonštrukčné práce na všetkých mostoch spočívajú v kompletnej výmene vozovky, izolácie, odvodnenia, chodníkov, ríms, zábradlia a mostných záverov, spresňuje Slovenská správa ciest. Počet mostov v havarijnom stave začal rapídne stúpať v roku 2010. Za šesť rokov stúpol ich počet na cestách prvej triedy 24-násobne.
Brexit by mohol byť odložený až na rok 2021
25. 2. 2019
Odchod Británie z Európskej únie by mohol byť napokon odložený až na rok 2021. S odvolaním sa na nemenované zdroje z EÚ to v nedeľu napísal britský denník The Guardian.
Plán odkladu brexitu na rok 2021 v súčasnosti podľa uvedených zdrojov skúmajú najvyšší predstavitelia EÚ. Zástancom odloženia brexitu na výrazne neskorší termín, než je súčasný 29. marec 2019, je údajne aj predseda Európskej rady Donald Tusk. Podľa Tuska by sa mal uplatniť takýto scenár v prípade, ak bude parlament v Londýne aj naďalej odmietať dohodu o odchode Spojeného kráľovstva z EÚ, ktorú s Bruselom vyrokovala britská premiérka Theresa Mayová.
Huawei otvorí vo Viedni svoju vlajkovú predajňu v Európe
22. 2. 2019
Čínsky výrobca telekomunikačných zariadení Huawei plánuje v lete vo Viedni otvoriť svoju prvú vlajkovú predajňu smartphonov v Európe. Huawei má podľa svojich údajov na rakúskom trhu so smartphonmi podiel okolo 28 percent, napísala agentúra Reuters.
"Prvý európsky Huawei Flagship Store (vlajkový obchod) bude otvorený vo Viedni. Je to významný strategický krok pre značku Huawei," uviedla spoločnosť v nedávnej tlačovej správe. Firma Huawei je teraz v centre pozornosti kvôli obvineniam zo strany Spojených štátov, že jej zariadenie pre telekomunikačné siete by mohla čínska vláda využívať ku špionáži. Washington sa snaží prinútiť svojich spojencov, aby technológie Huawei vo svojej telekomunikačnej infraštruktúre nepoužívali. Huawei obvinenia ohľadom špionáže odmieta. Viceprezident spoločnosti pre podnikovú komunikáciu Joe Kelly na štvrtkovej tlačovej konferencii vo Viedni uviedol, že firma nikdy nebola žiadnou vládou ani žiadnym úradom požiadaná o čokoľvek, čo by ohrozilo bezpečnosť sietí jej zákazníkov. "Ak o to niekedy budeme požiadaní, odmietneme," dodal. Šéf rakúskych aktivít firmy Pchan Jao vyhlásil, že Huawei je pripravená pomôcť rakúskym operátorom pri výstavbe mobilných sietí piatej generácie (5G).
Európska komisia pohrozila Washingtonu v prípade ciel na autá
20. 2. 2019
Americký obchodný front na Ďalekom východe sa upokojil, a tak sa Washington pohráva s myšlienkou otvoriť ďalší priamo v Európe. Americký prezident Donald Trump má na stole správu ministerstva obchodu o tom, či dovoz európskych áut na americký trh ohrozuje národnú bezpečnosť USA. Čaká sa teda, či z tohto dôvodu Trump uvalí 25-percentnú prirážku na vozidlá z Európskej únie. Vládny dokument z dielne ministerstva obchodu nie je verejný, no americký prezident má na rozhodnutie o uvalení ciel maximálne 90 dní.
Počas posledných 20 rokov ich dovoz na americký trh neustále rástol. Za ten čas klesla zamestnanosť v americkom automotive sektore o 22 percent, a to i napriek rekordným nákupom nových osobných áut. K rozhodnutiu uvaliť clá na autá môže prispieť aj z pohľadu Washingtonu negatívna obchodná bilancia. „Za rok 2017 vyviezla Európa do Ameriky tovar v hodnote 372 miliárd dolárov, opačným smerom však prišiel tovar v hodnote len 249 miliárd,“ upozorňuje Boris Tomčiak zo spoločnosti Finlord.