Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
Autobusovú dopravu by brexit nemal výrazne skomplikovať
23. 4. 2019
Brexit by nemal výrazne skomplikovať autobusovú dopravu. V prípade odchodu Británie z Európskej únie (EÚ) bez dohody však je potrebné počítať s intenzívnejšími kontrolami na hraniciach, ktoré môžu spôsobiť aj určité zdržanie.
"Nepredpokladáme, že brexit prinesie pre samotné vykonávanie autobusovej dopravy výrazné komplikácie. Dopravcovia, ako aj cestujúci budú musieť počítať s intenzívnejšími kontrolami na hraniciach. Je aj bude na zodpovednosti cestujúcich, aby mali všetky potrebné doklady, ktoré sú, respektíve budú, vyžadované pri vstupe do krajiny, do ktorej, prípadne cez ktorú, cestujú," priblížila hovorkyňa Zväzu autobusovej dopravy Eva Vozárová. Ministerstvo dopravy a výstavby tiež pripustilo, že v súvislosti s tvrdým brexitom môžu vzniknúť cestujúcim určité komplikácie so zdržaním na hraniciach spojené so zavedením kontrol. "Avšak to sú veci, ktoré z hľadiska našej kompetencie ovplyvniť nevieme, a predpokladáme, že sa to budú snažiť v čo najväčšej miere eliminovať," dodal odbor komunikácie rezortu dopravy.
Nemecká vláda znižuje odhad rastu HDP
19. 4. 2019
Podľa novej prognózy sa má hrubý domáci produkt (HDP) v tomto roku zvýšiť len o 0,5 percenta namiesto doteraz očakávaného jedného percenta. Vláda už na konci januára znížila svoj odhad z pôvodných 1,8 percenta.
K ďalšiemu zhoršeniu prognózy prinútil vládu hlavne pokles v spracovateľskom sektore. V budúcom roku však vláda už čaká oživenie a HDP má stúpnuť o 1,5 percenta. Minister hospodárstva Peter Altmaier uviedol, že na nemeckú ekonomiku majú nepriaznivý vplyv obchodné spory a neistota okolo odchode Británie z Európskej únie. Medzi domáce faktory, ktoré negatívne ovplyvňujú rast, patrí zavedenie novej metodiky merania emisií a spotreby automobilov WLTP a neobvykle nízka hladina Rýna, ktorá spôsobila problémy v zásobovaní a produkcii v priemyselnom sektore, napísala agentúra Reuters. Zložitá situácia v zahraničnom obchode spôsobená hlavne politikou amerického prezidenta Donalda Trumpa znamená, že hlavným pohonom ekonomického rastu Nemecka v tomto aj budúcom roku zrejme bude silný domáci dopyt, ktorému pomáha rekordne vysoká zamestnanosť, rast platov vyšší ako inflácia a nízke úroky z úverov.
Nemecký šéf diplomacie je proti ďalšiemu odkladu brexitu
17. 4. 2019
Nemecký minister zahraničných vecí Heiko Maas varoval Britániu, aby sa už nesnažila zmeniť októbrový termín odchodu z Európskej únie na neskôr, než je naplánované. Informovala o tom v utorok agentúra DPA citujúc vyjadrenia Maasa z rozhovoru, ktorý poskytol denníku The Financial Times.
"Do októbra sa (Briti) musia rozhodnúť, čo chcú," povedal Maas a dodal, že brexit nemôžu naťahovať celé desaťročie. Britských lídrov Maas takisto varoval, že žiadosť o ďalší odklad brexitu by mohla byť chápaná ako prosba o zotrvanie v EÚ. "Ďalšie predĺženie by mohlo vyslať signál, že v EÚ nakoniec plánujú zostať". Maas zdôraznil, že naďalej verí tomu, že britský parlament pred voľbami do Európskeho parlamentu predsa len podporí odchodovú dohodu, ktorú vyrokovala premiérka Theresa Mayová.
Poľsko prijme euro až vtedy, keď dosiahne úroveň Nemecka
15. 4. 2019
Poľská vládnuca strana Právo a spravodlivosť (PiS) hovorí euru "nie" a domnieva sa, že Varšava by mala prijať túto spoločnú menu až vtedy, keď bude ekonomika krajiny taká, akú má Nemecko. Vyhlásil to v sobotu líder PiS Jaroslaw Kaczynski, ktorého citovala tlačová agentúra Reuters.
Kaczynski mal prejav na straníckom zjazde v meste Lublin pred májovými voľbami do Európskeho parlamentu, ktoré sú všeobecne vnímané ako skúška pre PiS a jej hlavných oponentov v nastávajúcich poľských všeobecných voľbách. "Hovoríme nie euru a nie európskym cenám. Jedného dňa euro prijmeme, pretože sme sa k tomu ako členský štát EÚ zaviazali, ale pristúpime k tomuto kroku až vtedy, keď to bude v našom záujme - keď dosiahneme úroveň HDP a kvalitu života, ktorá bude veľmi podobná tej v Nemecku," vyhlásil Kaczynski. PiS už predtým tvrdila, že Poľsko by sa nemalo ponáhľať do eurozóny, avšak tento argument teraz opakuje s cieľom prilákať viac podporovateľov pred voľbami, analyzuje Reuters. Zatiaľ čo väčšina Poliakov je za členstvo krajiny v EÚ, v otázke zavedenia eura obyvateľstvo podľa prieskumov jednotné nie je. PiS momentálne podporuje 38,7 percenta voličov, kým Európskej koalícii (KE) by dalo hlas 36,2 percenta voličov, vyplýva z výsledkov prieskumu verejnej mienky, ktorý pre rozhlasovú stanicu ZET uskutočnila spoločnosť IBRIS.