Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
Česi budú pracovať menej
20. 3. 2019
Dobrá správa pre českých zamestnancov: politici ostatných veľkých strán sú ochotní hovoriť o nápade strany ČSSD skrátiť pracovný čas zo 40 na 37,5 hodiny týždenne. Zlá správa: nebude to hneď. Ešte nie v tomto volebnom období.
Prvý „výkop“ urobila sociálna demokracia na svojom zjazde tento mesiac. Ministerka práce Jana Maláčová tam hovorila o skrátení pracovného času na 37,5 hodiny, teda o pol hodiny denne. „Skrátenie pracovného času bude témou programových diskusií, ktoré v súčasnej dobe ČSSD chystá. Aby mohol byť výsledný návrh legislatívne schválený, budeme na to potrebovať v parlamente partnera. Tým, že sme súčasťou vládnej koalície, je logické, že debata musí prebehnúť v koalícii,“ odpovedala námestníčka ministerky Maláčovej Zuzana Jentschke Stöckelová. Argumentuje nastupujúcou digitalizáciou a tiež tým, že Česi pracujú na pomery EÚ veľa. Expertka na sociálnu politiku v strane ANO Radka Maxová je zdržanlivejšia. „Taký razantný zásah do pracovného procesu musí byť prerokovaný na tripartite. Bez toho to nie je priechodné,“ mieni Maxová.
Británia odchodom z EÚ spomalí
18. 3. 2019
Minulý týždeň sa na finančných trhoch niesol v pozitívnom duchu. Akciové trhy v Európe a v Spojených štátoch amerických testujú kľúčové rezistencie.
O pozitívnu náladu sa postarali správy o ďalšom pokroku v obchodných rokovaniach medzi USA a Čínou. Dohodu by už nič vážne nemalo ohroziť, avšak ďalšie smerovanie obchodných vzťahov medzi Spojenými štátmi a Čínou bude závisieť od toho, ako bude Čína dodržiavať podmienky dohody. O zvýšenú volatilitu sa na európskych trhoch postarala séria hlasovaní ohľadne brexitu.
Dvesto miliónov je účet za tvrdý brexit
15. 3. 2019
Odchod Británie bez dohody by na našom hrubom domácom produkte spôsobil nemalé škody. Podľa spoločnosti Deloitte by sa totiž dlhodobo znížil o takmer 0,3 percenta, vinou čoho by naša ekonomika prišla celkovo o 207 miliónov eur. „Slovenská ekonomika brexit pocíti. Vo variante bez dohody by ročný hrubý domáci produkt klesol o 207 miliónov eur, respektíve tržby slovenských firiem by klesli o 529 miliónov eur. Z konkrétnych sektorov ovplyvní brexit negatívne najmä automobilový priemysel. Pokles tržieb by však pocítili aj firmy v ostatných odvetviach spracovateľského priemyslu, v odvetví činnosti v oblasti nehnuteľností, dopravy a ďalších odvetví,“ vysvetľuje David Marek, hlavný ekonóm spoločnosti.
Najtvrdšiu ranu by zrejme dostali firmy pôsobiace vo výrobnom priemysle, konkrétne automobilky. Tie by v prípade tvrdého brexitu mohli ročne prísť o viac ako 53 miliónov eur na tržbách. Zmeny by sa mali najviac dotknúť žilinskej Kie, pre ktorú je britský trh dôležitý. Ročne naň vyvezie zhruba 17 percent produkcie. Spoločnosť už v minulosti informovala, že prípadný výpadok bude zrejme riešiť preorientovaním sa na iné trhy. Výrazný dosah by pocítili pochopiteľne aj subdodávatelia, teda výrobcovia dielov a príslušenstva poskytujúcich dodávky. Negatívne by sa na našom výkone odrazil aj nižší výkon nemeckých a ďalších európskych automobiliek, ktoré takisto postihnú dosahy tvrdého brexitu. Z ďalších odvetví ovplyvní brexit aj odvetvie činnosti v oblasti nehnuteľností, výrobu kovových konštrukcií a výrobkov, výrobu gumových a plastových výrobkov, výrobu základných kovov, hutnícke spracovanie kovov, zlievarenstvo a ďalšie odvetvia.
Británia musí odísť z Únie najneskôr do eurovolieb
13. 3. 2019
Spojené kráľovstvo musí opustiť Európsku úniu dovtedy, kým voliči z členských krajín nezvolia nový Európsky parlament (EP). Predseda Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker to uviedol v liste predsedovi Európskej rady Donaldovi Tuskovi. Voľby do EP (tzv. eurovoľby) sa budú konať v dňoch 23. - 26. mája.
Tlačová agentúra Reuters uviedla, že Juncker v liste informoval Tuska o najnovších rokovaniach s britskou premiérkou Theresou Mayovou. Tie boli zamerané na odstránenie prekážok, ktoré doteraz bránili britským poslancom schváliť dohodu o riadenom brexite, podľa ktorej Británia opustí Úniu 29. marca. Mayová v pondelok v noci, po rokovaniach s Junckerom na pôde EP v Štrasburgu, na poslednú chvíľu dosiahla "právne záväzné zmeny", ktoré by mali umožniť britským zákonodarcom odobriť tzv. rozvodovú dohodu. Nie je však jasné, či tieto zmeny váhajúcich britských poslancov presvedčia, aby za ňu aj zahlasovali. Ak sa tak nestane, hrozí scenár "tvrdého brexitu" alebo krátky odklad vystúpenia z EÚ.