Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
Spor medzi Rímom a Bruselom sa vyostruje
29. 5. 2019
Náklady na obsluhu talianskeho dlhu v utorok výrazne stúpli druhý deň po sebe. Dôvodom je spor Ríma s Európskou komisiou (EK) pre vysoký deficit. Taliansky vicepremiér Matteo Salvini opäť konfrontačne zareagoval na správy, že EK chce začať konanie proti Taliansku. Salvini uviedol, že Európska únia (EÚ) môže Taliansko pokutovať sumou tri miliardy eur za vysoký dlh a štrukturálny deficit.
Dodal, že použije všetku svoju energiu, aby tomu zabránil. Jeho politické postavenie sa doma posilnilo po eurovoľbách, v ktorých jeho strana Liga vyhrala so ziskom 34,3 percenta. Výnosy talianskych vládnych dlhopisov v utorok vzrástli o 7 až 10 bázických bodov, pričom výnosy 10-ročných dlhopisov sa dostali na 1-týždňové maximum 2,726 percenta. Už v pondelok ich výnosy stúpli o 11 bodov. Náklady na obsluhu talianskeho dlhu zaznamenali v tomto roku najprudší dvojdňový nárast.
Mayová pre brexitový pat končí
27. 5. 2019
Britská premiérka Theresa Mayová 7. júna skončí ako vodkyňa britských konzervatívcov. V čele vlády zostane, kým jej strana nenájde nového lídra, ktorý zároveň povedie kabinet. Mayová odchádza hlavne preto, že sa jej nepodarilo vyviesť Britániu z Európskej únie, čo žiadala väčšina voličov v referende v roku 2016.
„Teraz je mi jasné, že v najlepšom záujme krajiny bude, aby v tejto snahe pokračoval nový premiér,“ povedala Mayová, ktorej sa v Dolnej snemovni trikrát nepodarilo presadiť dohodu o brexite pripravenú britskými a únijnými vyjednávačmi. „Robila som všetko pre to, aby som poslancov presvedčila, aby dohodu podporili. Bohužiaľ sa mi to nepodarilo,“ uviedla končiaca premiérka.
Európska ekonomika rastie pomalšie, ako sa očakávalo
24. 5. 2019
Predstavitelia Európskej centrálnej banky (ECB) sa obávajú, že ekonomický rast v eurozóne je ešte slabší, než odhadovali. To podkopáva aj ich dôveru, že región by sa mohol začať zotavovať v druhej polovici tohto roka. Ukázala to zápisnica z aprílového zasadania ECB.
Rast ekonomiky regiónu je už niekoľko mesiacov nečakane slabý. To zvyšuje pravdepodobnosť, že ECB poskytne väčšiu podporu hospodárstvu. Banka však v tejto súvislosti uviedla, že sú potrebné ďalšie analýzy, aby sa zistilo, či je rýchla strata ekonomickej dynamiky trvalá alebo dočasná. Analytici očakávajú jej prvú akciu na podporu ekonomiky už júni. Predpovedajú, že poskytne bankám veľmi veľkorysé podmienky v rámci nadchádzajúceho kola ultra lacných pôžičiek, aby zabezpečila, že do ekonomiky budú naďalej prúdiť úvery. Strážcovia európskej meny uviedli, že o podmienkach nových TLTRO úverov sa rozhodne na jednom z nadchádzajúcich stretnutí. Zápisnica z minulého mesiaca poskytla v tomto smere len málo detailov. V každom prípade budú podmienky úverov zohľadňovať hospodársky rast a to, ako dobre banky prenášajú politickú pozíciu ECB do reálnej ekonomiky.
Salmonela v Česku
22. 5. 2019
Do Česka sa zhruba od polovice apríla dostalo 16 ton poľského hydinového mäso so salmonelou, odpovedal dnes na otázku ČTK hovorca Štátnej veterinárnej správy (SVS) Petr Vorlíček. Zrejme sa všetko zjedlo, pretože výsledky testov dostali veterinári až po dátume spotreby mäsa.
Správa poskytla ČTK zoznam miest, kam bolo mäso určené. Všetkých 12 príjemcov týchto zásielok, medzi ktorými je napríklad sklad reťazca Albert alebo jeden z veľkých distribútorov Bidfood, musia teraz pred uvoľnením ďalších poľských zásielok na trh nechať hydinové mäso preveriť na salmonelu. Prikazujú im to individuálne veterinárne opatrenia, ktoré správa pre každého príjemcu vypísala, alebo teraz vypíše. Vyjadrenie firiem ČTK zisťuje. Veterinári pred dohováraním s ministerstvom poľnohospodárstva o zavádzaní individuálnych mimoriadnych opatrení informovali prakticky každý týždeň o zisteniach poľského mäsa sa salmonelou. Teraz zverejnili nálezy spätne za posledný zhruba mesiac. V 11 prípadoch išlo o kuracie mäso, v jednom o morčacie. Medzi príjemcami je okrem iných Michal Kurtin, ktorého firma už skôr prijala poľské mäso z dávky, v ktorej bola zistená salmonela. Podobne v apríli mierilo mäso sa salmonelou do skladu Bidfoodu. Mäso zo salmonelovej šarže sa aj tento rok dostalo do skladu firmy Made Group, ktorá však absolútnu väčšinu vrátila späť poľskému dodávateľovi skôr, než boli známe výsledky testov.