Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
Na Slovensku bude sídliť prvá európska inštitúcia
13. 6. 2019
Rada pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti v Luxemburgu rozhodla o tom, že Bratislava sa stane sídlom Európskeho orgánu práce (ELA). Slovensko o sídlo ELA súperilo s Bulharskom, Lotyšsko a Cyprom.
Sídliť by podľa Rezortu práce mal v okolí autobusovej stanice a novej výstavby biznis centra na Landererovej ulici. Hlavným poslaním ELA bude zlepšiť implementáciu práva EÚ v oblasti cezhraničnej pracovnej mobility a koordinácie sociálneho zabezpečenia. Poskytovať bude napríklad informácie občanom a podnikom o ich právach a povinnostiach pri mobilite, bude koordinovať spoluprácu medzi členskými štátmi, najmä pokiaľ ide o vykonávanie spoločných inšpekcií a zároveň bude pôsobiť ako mediátor v cezhraničných sporoch medzi členskými štátmi.
Grécko možno nesplní tohtoročný cieľ s primárnym prebytkom
12. 6. 2019
Uviedol to v utorok guvernér gréckej centrálnej banky, necelý týždeň po tom, ako Európska komisia vyjadrila obavy v súvislosti s daňovými škrtmi a príspevkami pre dôchodcov, o ktorých rozhodla odchádzajúca vláda.
Guvernér Jannis Sturnaras na investičnej konferencii v Aténach povedal, že Grécko dosiahne tento rok primárny prebytok (rozpočtový prebytok očistený o náklady na obsluhu dlhu) pravdepodobne na úrovni 2,9 % hrubého domáceho produktu (HDP). Na základe dohody s veriteľmi však malo Grécko dosiahnuť primárny prebytok na úrovni 3,5 % HDP. Grécky parlament krátko pred voľbami do Európskeho parlamentu (EP) schválil zníženie dane z pridanej hodnoty a odsúhlasil aj ďalšie financie pre dôchodcov. Vo voľbách do EP však vládnuca strana Syriza neuspela a v reakcii na porážku premiér Alexis Tsipras požiadal prezidenta o rozpustenie parlamentu a vyhlásenie predčasných volieb. Tie sa uskutočnia 7. júla, zatiaľ čo pôvodne sa voľby mali konať v októbri.
EÚ chce konkurovať veľmociam
10. 6. 2019
V Európe vznikne osem centier pre super počítače. Európska únia (EÚ) chce týmto spôsobom dobehnúť stratu, ktorú má v rámci technického konkurenčného boja voči krajinám, ako sú Čína, USA alebo Japonsko. Prvé centrá by sa mali začať používať v druhej polovici 2020, pričom budú prepojené vysokorýchlostnou sieťou, uviedla v piatok Európska komisia (EK). Celkovo by sa do centier malo investovať 840 miliónov eur.
Centrá majú byť umiestnené v Sofii v Bulharsku, slovinskom Maribore, v Ostrave v Česku, španielskej Barcelone, portugalskom regióne Minho, luxemburskom Bissene, Kajaani vo Fínsku a v talianskej Bologne. Tieto centrá by mali poskytovať výpočtovú techniku 800 vedeckým a priemyselným oblastiam využitia. Za plánmi stojí EK, členské štáty Únie a záujmové združenia z EÚ. Cieľom je vybudovanie európskej infraštruktúry pre vysoko výkonné počítače. "Tieto pracoviská poskytnú našim výskumníkom prístup k super počítačom svetovej triedy, ktoré predstavujú strategické zdroje pre budúcnosť európskeho priemyslu," uviedol podpredseda EK pre jednotný digitálny trh Andrus Ansip. EÚ si sľubuje predovšetkým výhody v sektore zdravotníctva, meteorológii a klimatického výskumu rovnako ako kybernetickej bezpečnosti. Aktuálne sú európski výskumníci podľa EK odkázaní na zahraničné výpočtové kapacity. Super počítače by mali umožniť vedcom väčšiu nezávislosť pri ich práci.
Hrozí kolaps pekárenského priemyslu v Európe
10. 6. 2019
O alarmujúcom stave diskutovali pekári zo Slovenska, Maďarska, Českej republiky, Poľska, Chorvátska a Rumunska so zástupcami Medzinárodnej pekárenskej organizácie (UIBC). Problematickými vidia čerpanie eurofondov.
Zhodli sa, že súčasný ekonomický stav odvetvia a samotných spoločností je v aktuálnom nastavení dlhodobo neudržateľný. Ako ďalšie problémy vnímajú nekalé obchodné praktiky, neprimeraný tlak na nízke ceny zo strany silných hráčov v maloobchode, nárast spotreby mrazených produktov na úkor čerstvého pečiva, veľmi nízke mzdy, chýbajúce financie na investície a neatraktivita odvetvia pre mladých. S pozitívnym statusom zo stretnutia odišlo práve Slovensko. Dôvodom je novela zákona, ktorá bojuje proti nekalým praktikám v obchode a ktorá je vnímaná za najprogresívnejšiu v rámci európskych krajín.