Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
Únia a Vietnam podpísali v nedeľu dohodu o voľnom obchode
1. 7. 2019
Vietnam a Európska únia (EÚ) podpísali v nedeľu dlho očakávanú dohodu o voľnom obchode. Ide o jednu z najambicióznejších zmlúv európskeho bloku v Ázii v čase, keď vo svete narastajú obavy z protekcionizmu. Informovali o tom agentúry DPA a AFP. Za prítomnosti vietnamského premiéra Nguynena Xuana Phuca dohodu v kongresovej sále v Hanoji podpísali eurokomisárka pre obchod Cecilia Malmströmová a rumunský minister pre podnikanie a obchod Stefan-Radu Oprea.
Podľa dohody EÚ a Vietnam odstránia 99 percent všetkých ciel. Dohoda tiež zníži necolné prekážky, ktorým čelí EÚ, a zároveň otvorí vietnamský trh služieb a verejného obstarávania spoločnostiam z EÚ. Komisárka Malmströmová ju privítala ako „dôležitý míľnik“ medzi obchodnými partnermi. Dohoda nadobudne platnosť až po jej ratifikácii, ku ktorej by mohlo dôjsť do konca roka. Vietnam označil dohodu známu pod skratkou EVTFA za potenciálne veľmi prínosnú pre jeho ekonomiku. Odhaduje, že v dlhodobom časovom horizonte by mohla zvýšiť rast jeho hrubého domáceho produktu (HDP) o 15 percent.
Výroba áut sa v Británii prepadla
27. 6. 2019
Produkcia áut v Británii klesla v máji už 12. mesiac po sebe, keďže aj naďalej klesá dopyt na domácom aj zahraničnom trhu. Uviedlo to vo štvrtok britské Združenie výrobcov a predajcov áut (SMMT).
Podľa SMMT sa v Británii vyrobilo minulý mesiac 116 035 áut. Medziročne to predstavuje pokles o 15,5 percenta. Objednávky zo zahraničia klesli o 12,6 percenta a ešte výraznejší prepad zaznamenal dopyt na domácom trhu. Ten sa znížil o 25,9 percenta. Združenie v tejto súvislosti zdôraznilo, že zo všetkých vyrobených áut takmer 81 percent smerovalo na export. Opätovne tak upozornilo na význam udržania voľného a bezproblémového obchodu s ostatnými krajinami, najmä s Európskou úniou. Od začiatku roka dosiahla britská produkcia 557 295 áut. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka sa tak výroba znížila o 21 percent. Výrazne to ovplyvnil mesiac apríl, za ktorý sa produkcia znížila takmer o 45 percent. Dôvodom boli odstávky v závodoch, keďže výrobcovia sa pripravovali na pôvodný termín brexitu stanovený na 29. marca. Odchod krajiny z Európskej únie sa však neskôr odložil na 31. októbra.
Ktorá z krajín EÚ je najdrahšia a aké sú ceny u našich susedov
25. 6. 2019
Prvú priečku v rebríčku krajín únie s najdrahším jedlom a nealkoholickými nápojmi si drží Dánsko. Spomedzi našich susedov sú najvyššie ceny v tomto odvetví v Rakúsku. Na Slovensku sú ceny nižšie, ako unijný priemer, ale stále vyššie ako vo zvyšných krajinách V4.
Krajiny s najnižšími cenami jedla a nealkoholických nápojov sú Bulharsko, Poľsko a Rumunsko. Aj v rámci porovnávania cien alkoholických nápojov a tabaku a rovnako tak aj pri cenách oblečenia a obuvi vyšlo spomedzi krajín V4 najhoršie Slovensko. Zo všetkých krajín EÚ bol však alkohol a tabak najdrahší vo Fínsku a Írsku a oblečenie s obuvou zasa v Dánsku a Švédsku.
Európsky turizmus v kríze. Hľadá stovky tisíc brigádnikov
24. 6. 2019
Nemecko a Rakúsko bojujú s masívnym nedostatkom sezónnych pracovníkov. Vo veľkom sa preto obracajú na brigádnikov zo zahraničia, ktorých lákajú na vysoké mzdy. Na letnej brigáde si tu môžu študenti zarobiť aj 10 eur za hodinu. Značné personálne problémy hlási pred sezónou aj Chorvátsko.
Je nedeľa, polovica júna. Za normálnych okolností sú dve dobre zásobené pekárne v centre 10-tisícového turistického centra uprostred Bavorského lesa zaplnené ľuďmi. Česká rodina si tu chce okolo štvrtej popoludní dať čerstvý olovrant. Lenže je zatvorené. Dôvod? Nemá kto obsluhovať. Podobná situácia pritom nebude v nasledujúcich mesiacoch žiadnou výnimkou. Sezónni pracovníci vo veľkom chýbajú, podľa spolkového pracovného úradu hlásili podnikatelia a firmy v máji 792-tisíc voľných miest.