Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
Európska únia kreuje spoločné najnižšie platy
20. 8. 2019
Nastavenie jednotnej minimálnej mzdy je horúcou témou nielen na Slovensku, ale i v Bruseli. Nová šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová si totiž zjednotenie najnižších platov v Európskej únii stanovila medzi hlavné priority svojho politického programu.
Iniciatíva vzišla z konfliktu medzi západo- a východoeurópskymi dopravcami. Francúzske firmy totiž nemohli konkurovať slovenským, keďže naša minimálna mzda je takmer o dve tretiny nižšia. To podľa nich zvyšuje aj riziko takzvaného sociálneho dumpingu, teda presunu „lacnej“ pracovnej sily z radov stredoeurópskych kamionistov alebo remeselníkov na Západ, kde sú ochotní pracovať za menej peňazí ako domáci.
Pri brexite bez dohody hrozí nedostatok potravín a liekov
18. 8. 2019
Ak by Británia vystúpila z Európskej únie bez dohody, bola by vystavená nedostatku potravín, liekov a pohonných hmôt. Očakáva to britská vláda, vyplýva z jej uniknutých dokumentov, o ktorých informovali nedeľňajšie noviny Sunday Times.
Okrem toho možno podľa nich rátať s narušením prevádzky prístavov na niekoľko mesiacov, obnovením tzv. tvrdej hranice s Írskom a rastúcimi sociálnymi nákladmi.
Uniknutý spis, ktorý sa zaoberá pravdepodobnými dôsledkami "bezdohodového" brexitu, podľa Sunday Times zostavil tento mesiac britský úrad vlády a ponúka tak pohľad na tajné plánovanie s cieľom zabrániť "katastrofálnemu kolapsu" infraštruktúry krajiny. Spojené kráľovstvo smeruje k ústavnej kríze a konfrontácii s EÚ, keď premiér Boris Johnson opakovane vyhlásil, že krajina 31. októbra odíde z Únie bez dohody, pokiaľ nebude EÚ súhlasiť s opätovným prerokovaním podmienok vystúpenia, píše agentúra Reuters. Po viac ako troch rokoch, počas ktorých brexit dominuje záležitostiam EÚ, lídri Únie opakovane odmietli znovu otvoriť dohodu o vystúpení Británie zahŕňajúcu aj tzv. írsku poistku, ktorú Johnsonova predchodkyňa Theresa Mayová vyrokovala v novembri.
Návaly turistov trápia Európu
16. 8. 2019
Turistické peklo. Aj tak by sa dali opísať najpopulárnejšie cestovateľské destinácie v sezóne a mnohokrát aj mimo nej. Na jednej strane sú rekordné príjmy z cestovného ruchu. Na strane druhej preplnené mestá, poničené pamiatky aj príroda a nespokojní miestni obyvatelia, ktorí majú plné zuby rastúcich nákladov na živobytie vo svojej domovine aj turistov, ktorí sa nevedia správať.
Turizmus sa skrátka vymkol z rúk. Kým v roku 1950 každý rok cestovalo po celom svete len 25 miliónov ľudí, dnes je to takmer 1,4 miliardy. Vývoj prekonal aj už tak ambicióznu prognózu Svetovej organizácie cestovného ruchu. Podľa Holgera Sickinga, ktorý je zodpovedný za výskum cestovného ruchu v Österreich Werbung, nesúvisí nadmerný turizmus len s množstvom turistov, ale aj s ich povahou.
Briti sa dopredu zásobujú tovarmi za miliardy eur
14. 8. 2019
Briti si už urobili zásoby potravín, nápojov a liekov v hodnote približne štyroch miliárd libier (4,31 miliardy eur) zo strachu, že sa naplní scenár takzvaného tvrdého brexitu a Spojené kráľovstvo opustí koncom októbra EÚ bez dohody. Uviedol v pondelok belgický denník La Libre Belgique.
Podľa prieskumu, ktorý uskutočnila finančná spoločnosť Premium Credit a na ktorý upozornil denník The Guardian, každý piaty občan Británie vynaložil v priemere 380 libier navyše voči bežným nákupom na zaistenie dodatočných zásob základných potrieb. Ten istý prieskum naznačil, že okolo 800 000 Britov utratilo dokonca až 1000 libier v súvislosti s očakávaným odchodom krajiny z EÚ. Ľudia, ktorí priznali, že začali dopredu zhromažďovať rôzne zásoby, sa podľa uvedeného prieskumu zameriavajú hlavne na potraviny (74 % respondentov), lieky (50 %) a nápoje (46 %). V prípade, že Spojené kráľovstvo opustí EÚ bez dohody upravujúcej vzájomné vzťahy medzi oboma stranami počas prechodného obdobia, sú na mieste obavy, že nastanú problémy s dodávkami určitého tovaru z ostatných členských krajín únie. Britský premiér Boris Johnson opakovane potvrdil svoj úmysel o vystúpení Británie z EÚ v stanovenom termíne 31. októbra, či už s dohodou s Bruselom alebo bez nej.