Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
Ekonomika Maďarska by sa do roku 2030 mala priblížiť Rakúsku
26. 8. 2019
Hospodársky sen z čias zmeny režimu v Maďarsku o priblížení ekonomiky k vyspelým západoeurópskym krajinám, najmä k Rakúsku, sa ani po 30 rokoch nepodarilo naplniť. Vyhlásili to v piatok v rozhovore pre spravodajský server portfolio.hu analytici Maďarskej národnej banky (MNB) Katalin Kissová a István Schindler. Okrem iného konštatovali, že v období rokov 1995 - 2018 HDP na obyvateľa v štandarde kúpnej sily (PPS) dosiahla maďarská ekonomika 55,2 percenta rakúskej ekonomiky.
Slovenská ekonomika, pre porovnanie, bola na tom o niečo lepšie, v roku 2018 dosahovala 61 percent tej rakúskej. HDP Maďarska v uvedenom období stúpol z 19,2 percenta rakúskeho HDP na jeho tretinu. Úroveň maďarskej čistej mzdy dosiahla vlani 57,1 percenta čistej mzdy v Rakúsku. Analytici zdôraznili, že v uvedenom období maďarská ekonomika v celku konvergovala k rozvojovej úrovni Rakúska. Tempo dobiehania však bolo v jednotlivých fázach veľmi odlišné. Bezprostredne po zmene režimu došlo k prepadu HDP, korekcie po roku 1990 síce poopravili rovnováhu hospodárstva, ale konvergenciu pribrzdili až do druhej polovice dekády.
Nemci menia diaľničné predpisy. Chcú prísnejšie tresty
22. 8. 2019
Vyššie pokuty, nové dopravné značky a viac privilégií pre cyklistov. Vodiči, ktorí sa vydajú na cesty do Nemecka, sa zrejme budú musieť prispôsobiť novým predpisom.
Návrh novely zákona, ktorá upravuje pravidlá cestnej premávky v Nemecku, predstavil minister dopravy Andreas Scheuer z CSU. Návrh, ktorý ešte musia schváliť spolkové krajiny, počíta napríklad s tvrdšími trestami za parkovanie v druhom rade a na cyklopruhoch, vypínanie brzdového asistenta (až do výšky sto eur) či nerešpektovanie záchranárskej uličky. Za tento prehrešok, ktorého sa často dopúšťajú aj českí motoristi, má po novom hroziť pokuta až 320 eur, zákaz viesť vozidlo na jeden mesiac a dva trestné body.
Európska únia kreuje spoločné najnižšie platy
20. 8. 2019
Nastavenie jednotnej minimálnej mzdy je horúcou témou nielen na Slovensku, ale i v Bruseli. Nová šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová si totiž zjednotenie najnižších platov v Európskej únii stanovila medzi hlavné priority svojho politického programu.
Iniciatíva vzišla z konfliktu medzi západo- a východoeurópskymi dopravcami. Francúzske firmy totiž nemohli konkurovať slovenským, keďže naša minimálna mzda je takmer o dve tretiny nižšia. To podľa nich zvyšuje aj riziko takzvaného sociálneho dumpingu, teda presunu „lacnej“ pracovnej sily z radov stredoeurópskych kamionistov alebo remeselníkov na Západ, kde sú ochotní pracovať za menej peňazí ako domáci.
Pri brexite bez dohody hrozí nedostatok potravín a liekov
18. 8. 2019
Ak by Británia vystúpila z Európskej únie bez dohody, bola by vystavená nedostatku potravín, liekov a pohonných hmôt. Očakáva to britská vláda, vyplýva z jej uniknutých dokumentov, o ktorých informovali nedeľňajšie noviny Sunday Times.
Okrem toho možno podľa nich rátať s narušením prevádzky prístavov na niekoľko mesiacov, obnovením tzv. tvrdej hranice s Írskom a rastúcimi sociálnymi nákladmi.
Uniknutý spis, ktorý sa zaoberá pravdepodobnými dôsledkami "bezdohodového" brexitu, podľa Sunday Times zostavil tento mesiac britský úrad vlády a ponúka tak pohľad na tajné plánovanie s cieľom zabrániť "katastrofálnemu kolapsu" infraštruktúry krajiny. Spojené kráľovstvo smeruje k ústavnej kríze a konfrontácii s EÚ, keď premiér Boris Johnson opakovane vyhlásil, že krajina 31. októbra odíde z Únie bez dohody, pokiaľ nebude EÚ súhlasiť s opätovným prerokovaním podmienok vystúpenia, píše agentúra Reuters. Po viac ako troch rokoch, počas ktorých brexit dominuje záležitostiam EÚ, lídri Únie opakovane odmietli znovu otvoriť dohodu o vystúpení Británie zahŕňajúcu aj tzv. írsku poistku, ktorú Johnsonova predchodkyňa Theresa Mayová vyrokovala v novembri.