Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
Klesajúce splátky môžu eurozóne priniesť 140 miliárd eur
18. 9. 2019
Rekordne nízke náklady na pôžičky a klesajúce splátky z dlhov by mohli do konca roku 2021 priniesť eurozóne nečakaných 140 miliárd eur na nové projekty, od budovania ciest po ochranu klímy. Pokles nákladov na pôžičky v tomto roku posilnil finančné prostriedky bloku. Zníženie úrokových sadzieb z pôžičiek umožňuje totiž vládam lacnejšie refinancovať staršie dlhy, no predovšetkým im zostáva viac hotovosti.
To podporuje argumenty tých, ktorí tvrdia, že eurozóna môže a mala by zvýšiť investície, ktoré pomôžu naštartovať zotavovanie jej ekonomiky. Najväčšie hospodárstvo euroregiónu - Nemecko - sa blíži k recesii a Európska centrálna banka už robí maximum pre podporu ekonomiky regiónu. Mnohí preto považujú vládne výdavky za kľúč k zrýchleniu hospodárskeho rastu a inflácie. Pri súčasných výnosoch z dlhopisov ušetria vlády eurozóny tento rok každá v priemere 0,10 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), odhaduje Frank Gill z ratingovej agentúry S&P Global. Tieto úspory sa v roku 2020 zvýšia na 0,25 percenta HDP a v roku 2021 na 0,80 percenta HDP, domnieva sa Gill. Pripomenul, že je to nad rámec predtým očakávaných úspor a vzhľadom na dlhú splatnosť cenných papierov v eurách to znamená, že tieto úspory sa budú zvyšovať. Úspory v euroregióne by dohromady mohli dosiahnuť približne 140 miliárd eur. To je podľa Gilla významný a neočakávaný hnací motor.
ECB zvolila najmenej pravdepodobnú taktiku
16. 9. 2019
Európska centrálna banka vo štvrtok povedala, ako chce nakopnúť slabnúci hospodársky rast v 19 krajinách menovej únie. Éra superlacných peňazí bude pokračovať aj desať rokov po veľkej hospodárskej recesii. Európske bankové domy budú aj naďalej penalizované negatívnymi úrokovými sadzbami.
Depozitná sadzba ECB poklesne o desať bázických bodov na mínus 0,50 percenta, rozhodla vo štvrtok Rada guvernérov pod vedením Maria Draghiho. Program kvantitatívneho uvoľňovania, teda výkupu dlhopisov sa po deviatich mesiacoch opätovne rozbehne. ECB každý mesiac zvýši svoju bilanciu o 20 miliárd eur. Program má pokračovať „tak dlho, ako bude potrebné“ na dosiahnutie cieľa centrálnej banky.
ECB zvolila najmenej pravdepodobnú taktiku
13. 9. 2019
Európska centrálna banka vo štvrtok povedala, ako chce nakopnúť slabnúci hospodársky rast v 19 krajinách menovej únie.
Éra superlacných peňazí bude pokračovať aj desať rokov po veľkej hospodárskej recesii. Európske bankové domy budú aj naďalej penalizované negatívnymi úrokovými sadzbami. Depozitná sadzba ECB poklesne o desať bázických bodov na mínus 0,50 percenta, rozhodla vo štvrtok Rada guvernérov pod vedením Maria Draghiho.
Nemecko je na recesiu pripravené
11. 9. 2019
Nemecko môže čeliť možnej hospodárskej kríze tým, že do ekonomiky napumpuje „veľa, veľa miliárd eur“. Vyhlásil to v utorok minister financií Olaf Scholz. Vyslal tak signál, že je pripravený na veľký balík stimulov v prípade, že by sa najväčšie európske hospodárstvo prepadlo do recesie.
Scholz vo svojom vystúpení v dolnej komore parlamentu na úvod rozpravy o rozpočte na rok 2020 uviedol, že Berlín si vytvoril solídne základy svojou politikou vyrovnaného rozpočtu v predchádzajúcich rokoch bez vytvárania nového dlhu. A môže tak podniknúť potrebné kroky, ak by krajinu zasiahla kríza. „Pre nás ako najväčšie hospodárstvo v Európskej únii bude potom veľmi dôležité, či sme skutočne schopní čeliť negatívnemu hospodárskemu trendu,“ povedal Scholz. "Z môjho pohľadu sme s pevnými finančnými základmi, ktoré dnes máme, schopní čeliť hospodárskej kríze s mnohými, mnohými miliardami eur, ak skutočne vypukne v Nemecku a Európe," povedal. Dodal však, že zatiaľ ku kríze nedošlo.