Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
Európske automobilky varujú pred brexitom bez dohody
23. 9. 2019
Zväz európskych výrobcov áut ACEA a kľúčové národné zväzy automobilového priemyslu varovali pred "katastrofickými dôsledkami" brexitu bez dohody. ACEA, Európska asociácia dodávateľov pre automobilový priemysel (CLEPA) rovnako ako 21 národných zväzov automobilového priemyslu vydali v nedeľu zriedkavé spoločné vyhlásenie, v ktorom dôrazne varovali pred negatívnymi vplyvmi brexitu bez dohody na "jedny z najhodnotnejších ekonomických aktív Európy".
Pod vyhlásenie sa podpísali napríklad nemecký zväz automobilového priemyslu VDA, zväz francúzskych výrobcov áut CCFA alebo britský zväz výrobcov a predajcov áut SMMT. Šéfovia európskeho automobilového priemyslu varovali, že dôsledky neriadeného brexitu pre sektor by boli vážne. "Odchod Veľkej Británie z EÚ bez dohody by odštartoval rozsiahlu zmenu obchodných podmienok, pričom by hrozilo, že clá vo výške miliárd eur ovplyvnia preferencie spotrebiteľov a ceny na oboch stranách Lamanšského prielivu," uvádza sa vo vyhlásení. Obchodné bariéry poškodia výrobný model odvetvia, pričom náklady len na 1-minútové zastavenie výroby v Británii predstavujú podľa vyhlásenia 54.700 eur.
EÚ by mala súhlasiť s predĺžením brexitu, iba ak má Londýn plán
20. 9. 2019
Európska únia by nemala súhlasiť s ďalším predĺžením brexitu, pokiaľ Británia nepodloží takúto požiadavku návrhom, ako vyriešiť situáciu, ktorá je dlhodobo na „mŕtvom bode“.
Generálny riaditeľ BDI (Zväz nemeckého priemyslu) Joachim Lang v Berlíne razantne vyhlásil, že akékoľvek možnosť odkladu bez jasného plánu neprichádza do úvahy.
Ak britská vláda predloží ďalšiu žiadosť o predĺženie termínu brexit podľa článku 50 európskych zmlúv, musí byť zrejmé, ako sa Londýn chce vyhnúť „no-deal“ brexitu bez akýchkoľvek následkov. V takom prípade by mal odklad termínu zmysel, v opačnom prípade by tento krok zvýšil všeobecnú obchodnú neistotu. Britská vláda Borisa Johnsona očividne nemá v pláne zabrániť „no-deal“ brexitu. Preto spoločnosti reálne nemajú inú možnosť ako sa reálne pripravovať na scenár, že Británia 31. októbra vystúpi z EÚ bez dohody. Pre nemecké spoločnosti by takýto výsledok bol jednoznačne najhorším scenárom a mohol by tento rok spomaliť tempo rastu takmer na nulu. Nemecká vláda zatiaľ očakáva, že ekonomika porastie o 0,5 percenta, čo aj pri tomto scenári predstavuje výrazné spomalenie oproti minuloročnej expanzii 1,5 percenta.
Klesajúce splátky môžu eurozóne priniesť 140 miliárd eur
18. 9. 2019
Rekordne nízke náklady na pôžičky a klesajúce splátky z dlhov by mohli do konca roku 2021 priniesť eurozóne nečakaných 140 miliárd eur na nové projekty, od budovania ciest po ochranu klímy. Pokles nákladov na pôžičky v tomto roku posilnil finančné prostriedky bloku. Zníženie úrokových sadzieb z pôžičiek umožňuje totiž vládam lacnejšie refinancovať staršie dlhy, no predovšetkým im zostáva viac hotovosti.
To podporuje argumenty tých, ktorí tvrdia, že eurozóna môže a mala by zvýšiť investície, ktoré pomôžu naštartovať zotavovanie jej ekonomiky. Najväčšie hospodárstvo euroregiónu - Nemecko - sa blíži k recesii a Európska centrálna banka už robí maximum pre podporu ekonomiky regiónu. Mnohí preto považujú vládne výdavky za kľúč k zrýchleniu hospodárskeho rastu a inflácie. Pri súčasných výnosoch z dlhopisov ušetria vlády eurozóny tento rok každá v priemere 0,10 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), odhaduje Frank Gill z ratingovej agentúry S&P Global. Tieto úspory sa v roku 2020 zvýšia na 0,25 percenta HDP a v roku 2021 na 0,80 percenta HDP, domnieva sa Gill. Pripomenul, že je to nad rámec predtým očakávaných úspor a vzhľadom na dlhú splatnosť cenných papierov v eurách to znamená, že tieto úspory sa budú zvyšovať. Úspory v euroregióne by dohromady mohli dosiahnuť približne 140 miliárd eur. To je podľa Gilla významný a neočakávaný hnací motor.
ECB zvolila najmenej pravdepodobnú taktiku
16. 9. 2019
Európska centrálna banka vo štvrtok povedala, ako chce nakopnúť slabnúci hospodársky rast v 19 krajinách menovej únie. Éra superlacných peňazí bude pokračovať aj desať rokov po veľkej hospodárskej recesii. Európske bankové domy budú aj naďalej penalizované negatívnymi úrokovými sadzbami.
Depozitná sadzba ECB poklesne o desať bázických bodov na mínus 0,50 percenta, rozhodla vo štvrtok Rada guvernérov pod vedením Maria Draghiho. Program kvantitatívneho uvoľňovania, teda výkupu dlhopisov sa po deviatich mesiacoch opätovne rozbehne. ECB každý mesiac zvýši svoju bilanciu o 20 miliárd eur. Program má pokračovať „tak dlho, ako bude potrebné“ na dosiahnutie cieľa centrálnej banky.