Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
Ekonomickú traumu nezahojili ani miliardy
8. 11. 2019
Rozdiel medzi priemerným platom vo východnom a západnom Nemecku bol v uplynulom roku 550 eur, čo je o 90 eur menej ako v roku 2017.
Už zajtra si Nemecko pripomenie 30. výročie pádu Berlínskeho múru. Táto udalosť vyvrcholila v októbri 1990 zjednotením hospodársky najsilnejšej krajiny Európy. Ani po troch dekádach však úplne nezmizli sociálne, ekonomické či spoločenské rozdiely medzi východnou a západnou časťou krajiny. A to i napriek tomu, že hneď po zjednotení začali prúdiť zo západnej strany krajiny na východnú miliardy mariek a neskôr eur.
Vyrábať batérie nestačí. Európa zaostáva v recyklácii
6. 11. 2019
Únia po sebestačnosti v podobe získavania materiálov na produkciu a výrobu batérií tlačí aj na ich opätovné spracovanie. Čína je opäť pred nami.
Európa plánuje byť do roku 2050 uhlíkovo neutrálna. V dôsledku toho chce na cestách milióny elektromobilov a s tým spojených batériových zdrojov v domácnostiach i v priemysle. O rozvinutú infraštruktúru pripravenú na nápor batérií sa má postarať energia, na ktorej produkcii sa má podieľať 85 percent zariadení vyrábajúcich z obnoviteľných zdrojov. Ale batériový trh, ktorý má do roku 2025 dosahovať hodnotu 250 miliárd eur, prináša množstvo otázok.
Stal sa v Česku veľký podvod na finančných poradcoch?
4. 11. 2019
Minuloročný predaj českej spoločnosti Fincentrum, ktorá pôsobí aj na slovenskom trhu, do rúk švajčiarskej skupiny Swiss Life za viac ako miliardu českých korún bol jednou z najväčších udalostí na českom finančno-poradenskom trhu. Teraz sa však zdá, že oslavy boli predčasné.
"Všetko nasvedčuje tomu, že došlo k vážnemu podvodu a celý prípad je predmetom vyšetrovania orgánov činných v trestnom konaní," povedal LN minulý týždeň Filip Duchoň, generálny riaditeľ Fincentrum & Swiss Life Select. Predohrou súčasných ťažkostí bol odchod štyroch krajinských riaditeľov Fincentra - v priebehu niekoľkých posledných mesiacov dostali výpoveď René Borovička, Martin Kovář, Josef Bittner a Tomáš Martinovský. Lenže opustiť firmu s nimi sa rozhodlo až 800 poradcov; celkom ich pritom pre Fincentrum v Česku pracovalo asi 1400, ďalších niekoľko stoviek na Slovensku.
Únia vyčlení ďalšie stovky miliónov eur pre Turecko
1. 11. 2019
Európska únia vyčlení ďalších 663 miliónov v rámci financovania, na ktorom sa dohodla s Tureckom v rámci dohody o utečencoch z roku 2016. Oznámila to vo štvrtok Európska komisia (EK), informovala agentúra DPA.
Tieto peniaze budú použité na podporu zdravotníckych a vzdelávacích programov v Turecku, v ktorom v súčasnosti žije najviac utečencov na svete. V krajine sa podľa oficiálnych údajov nachádzajú štyri milióny utečencov vrátane viac než 3,6 milióna Sýrčanov. EÚ v roku 2016 prisľúbila šesť miliárd eur na podporu utečencov v Turecku. Ankara výmenou súhlasila, že zastaví ich prílev do Únie, ktorá je vnútorne hlboko rozdelená, pokiaľ ide o postup v otázke prichádzajúcich žiadateľov o azyl. Turecko však v uplynulých mesiacoch vyzývalo EÚ, aby poskytla viac financií, a sťažovalo sa, že sľúbené peniaze neboli dodané. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan tento mesiac pohrozil, že "otvorí brány" a vpustí utečencov do Únie, po tom, ako EÚ kritizovala tureckú operáciu v severnej Sýrii. V rámci príslušného programu EÚ bolo dosiaľ vyplatených vyše 2,6 miliardy eur, uviedla vo štvrtok EK.