Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
ECB sadzby neznížila, ukázala však veľký balíček stimulov
13. 3. 2020
Európska centrálna banka ponechala po svojom marcovom zasadaní základné úrokové sadzby nezmenené. Do konca roka však nakúpi v samostatnej „obálke“ veľký objem cenných papierov a bankám bude poskytovať pôžičky za ešte výhodnejších podmienok ako doteraz. Navzdory očakávaniam niektorých exportov ostáva depozitná sadzba na úrovni -0,50 percenta, rozhodla vo švrtok Rada guvernérov.
Nemenia sa ani hlavná refinančná sadzba, ktorá je na nule a ani sadzba na jednodňových sterilizačných operáciách, ktorá je na 0,25 percetách. ECB však v tomto roku nakúpi dodatočných 120 miliárd eur v aktívach. Toto opatrenie je známe aj ako kvantitatívne uvoľňovanie. ECB bude zároveň pokračovať v štandardnom QE v objeme 20 miliárd eur. Zároveň poskytne finančné prostriedky prostredníctvom jednorazových dlhodobých refinančných operácií, takzvaných LTRO. „Hoci Rada guvernérov nevidí hmotné náznaky napätia na peňažných trhoch, tieto peniaze v prípade potreby poskytnú poistku,“ píše sa v stanovisku. Táto operácia bude prebiehať do začiatku tretej vlny cielených dlhodobých refinančných operácií TLTRO v júni tohto roka.
Koronavírus stiahol európske akcie najnižšie za takmer sedem mesiacov
9. 3. 2020
Európske akcie sa dnes kvôli obavám z negatívnych hospodárskych dôsledkov nového typu koronavírusu prepadli na takmer sedemmesačné minimum. Paneurópsky akciový index STOXX 600 klesol o 3,67 percenta na 366,8 bodu. Uzavrel tak na najnižšej úrovni od polovice vlaňajšieho augusta, napísala agentúra Reuters.
Na poklese akciového trhu sa veľkou mierou podieľali ropné a plynárenské spoločnosti. Tie sa dostali pod tlak kvôli prepadu cien ropy, za ktorým stál krach rozhovorov Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) a jej spojencov o rozsiahlejšom znížení ťažby. Novým typom koronavírusu, ktorý spôsobuje chorobu COVID-19, sa už po celom svete nakazilo vyše 100-tisíc ľudí. Počet prípadov v posledných dňoch rastie predovšetkým v Iráne a Južnej Kórei, aspon jeden potvrdený prípad nákazy už ale ohlásila aj väčšina európskych krajín.
ECB požiadala banky v eurozóne, aby sa pripravili na koronavírus
6. 3. 2020
Európska centrálna banka požiadala banky v eurozóne, aby prehodnotili svoje plány na zabezpečenie kontinuity podnikania. A pripravili sa na minimalizáciu potenciálnych nepriaznivých vplyvov koronavírusu. Uvádza sa v liste, ktorý sa podarilo získať niektorým médiám.
ECB v liste z utorka vyzvala banky, aby zaviedli adekvátne opatrenia na kontrolu infekcie na pracovisku. A zabezpečili, aby boli v prípade potreby pripravené na prácu zamestnancov na diaľku. Vírus COVID-19 už zabil vyše 3000 ľudí, nakazilo sa ním 95-tisíc ľudí, väčšina v Číne, odkiaľ sa už rozšíril do viac ako 80 krajín sveta.
Inflácia v eurozóne vo februári spomalila na 1,2 percenta
4. 3. 2020
Medziročná miera inflácie v eurozóne vo februári klesla na 1,2 percenta, a bola tak dve desatiny percentuálneho bodu pod januárovou úrovňou. Vyplýva to z rýchleho odhadu, ktorý dnes zverejnil európsky štatistický úrad Eurostat.
Po miernom raste z minulých mesiacov tak inflácia napriek snahe Európskej centrálnej banky (ECB) opäť klesla. Dáta za celú Európsku úniu dnešná predbežná správa neobsahuje. ECB sa usiluje o to, aby sa v rámci podpory rastu ekonomiky priblížila inflácie dvom percentám. Na tejto úrovni bol rast cien v eurozóne naposledy predvlani. Centrálna banka preto pokračuje v nákupoch dlhopisov a v znižovaní depozitnej úrokovej sadzby, ktorá na jeseň klesla na mínus 0,5 percenta. Tak nízko predtým nikdy nebola.