Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
Eurozóna sa v najbližších mesiacoch dostane do recesie
13. 4. 2020
Experti nemeckého inštitútu Ifo a švajčiarskej univerzity ETH Zürich očakávajú, že eurozóna sa v najbližších mesiacoch dostane do recesie, a varujú pred dlhovou krízou.
Odhaduje sa, že už v prvom kvartáli ekonomika klesla o 2,3 percenta. V prebehajúcom druhom štvrťroku sa očakáva ďalší prepad hrubého domáceho produktu (HDP) o 10,5 percenta, uviedli experti Ifo a ETH. V treťom štvrťroku počítajú s oživením a medzikvartálnym nárastom o 8,7 eprcenta. "Možnosť, že pandémia sa zoslabí skôr, než sa očakáva, je len malá. Preto predstavuje opätovné vzplanutie európskej dlhovej krízy vo veľkom rozsahu nezanedbateľné riziko pre túto prognózu." Mimoriadne je kolísanie priemyselnej produkcie v eurozóne.
Ministri financií EÚ sa zhodli na pláne pre oživenie ekonomík
13. 4. 2020
Ministri financií krajín Európskej únie sa dnes dohodli na tom, že krajiny eurozóny budú môcť k oživeniu ekonomík postihnutých koronavírusovou krízou využívať záchranný fond ESM.
Po dnešnej videokonferencii Euroskupiny to oznámilo niekoľko ministrov. Zhodu na vydaní spoločných dlhopisov, o ktoré stáli zvlášť jpostihnutejšie krajiny ako Taliansko a Španielsko, naproti tomu ministri nedosiahli. O ďalších možných nástrojoch majú podľa nich rozhodnúť lídri únijných krajín. Podľa francúzskeho ministra financií Bruna Le Maira dospeli ministri k "excelentnej dohode", ktorá umožní krajinám okamžite využiť pol bilióna eur z ESM. Podobná suma by mala byť k dispozícii neskôr v novom fonde pre zotavenie ekonomík. O jeho financovaní však kvôli vzájomným nezhodám ministri nerozhodli.
V Česku umrelo vyše sto ľudí, vykonali viac ako stotisíc testov
9. 4. 2020
Počet ľudí s chorobou covid-19, ktorí zomreli v českých nemocniciach, prevýšil sto prípadov. Podľa aktualizovanej štatistiky ministerstva zdravotníctva stúpol počet úmrtí za stredu a dnešok o 11 na 104.
Celkom je v Česku k dnešnému ránu 5 335 preukázaných prípadov nákazy novým koronavírusom. Laboratóriá v Česku v stredu uskutočnili rekordných 8 164 testov na koronavírus. Celkový počet vykonaných testov tak presiahol stotisíc a k dnešnému ránu vystúpal na 106 845.
Prečo stroskotali rokovania o úniovom záchrannom pláne?
8. 4. 2020
Ministri financií Európskej únie (EÚ) sa v stredu nedohodli na záchrannom pláne, ktorý by pomohol najzasiahnutejším členským štátom čeliť dôsledkom pandémie nového koronavírusu. Holandsko totiž trvalo na tom, aby pomoc bola spojená s podmienkami, čím zablokovalo dohodu.
Euroskupina, neformálne združenie ministrov financií eurozóny, bude preto vo štvrtok (9. 4.) pokračovať v rokovaniach. Oznámil to na sociálnej sieti Twitter jej šéf Mario Centeno. "Po 16 hodinách diskusií sme sa priblížili k dohode, ale ešte tam nie sme," uviedol Centeno.