Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
Dno koronakrízy už máme za sebou, tvrdí EU
29. 6. 2020
Svet má zrejme dno koronakrízy už za sebou, verí šéfa Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardová. Varovala však, že veci sa najväčšou pravdepodobnosťou už nevrátia do stavu pred pandémiou.
"Toto zotavenie bude neúplné a môže byť transformačné. Musíme sa starať predovšetkým o tých najzraniteľnejších," povedala Lagardová počas online samitu európskych a globálnych expertov Northern Light Summit. ECB tento mesiac zvýšila objem a predĺžila platnosť núdzového pandemického programu nákupu dlhopisov. ECB sa zaviazala, že bude nakupovať vládne dlhopisy minimálne do konca júna 2021, pričom celkový objem programu bol zvýšený na 1,35 bilióna eur.
Nemecká technologická hviezda zhasla
26. 6. 2020
Nemecká finančná spoločnosť Wirecard vyhlásila insolvenciu a požiada o začatie konkurzného konania. Na dnešnom zasadnutí o tom podľa tlačových agentúr rozhodlo predstavenstvo, ktoré svoj krok zdôvodnilo hrozbou prílišného zadĺženia.
Minulý týždeň vyšlo najavo, že firme chýba asi 1,9 miliardy eur. Firma už priznala, že účty, na ktorých majú peniaze byť, zrejme vôbec neexistujú. Spoločnosť zvažuje, či podá žiadosť o insolvenčné konanie tiež pre svoje dcérske spoločnosti, uviedla agentúra Reuters. Wirecard dlhuje 3,5 miliardy eur, uviedol zdroj blízky rokovaniam s veriteľmi. Z toho 1,75 miliardy eur predstavujú pôžičky od 15 bánk vrátane Commerzbank, ABN Amro, LBBW a ING. A ďalšie peniaze dlhuje investorom, ktorí nakúpili dlhopisy spoločnosti. "Peniaze sú preč," uviedol zdroj z jednej z bánk. "Možno získame počas pár rokov späť niekoľko eur, ale teraz úver odpíšeme," doplnil.
Taliansko pripravuje ďalší záchranný balíček
23. 6. 2020
Taliansko pripravuje nový balík stimulov v hodnote 15 až 20 miliárd eur na pomoc ekonomike, ktorú tvrdo zasiahla pandémia nového koronavírusu. To však ešte viac zvýši rozpočtový deficit krajiny až nad hranicu 11 percent hrubého domáceho produktu (HDP). Uviedol to zdroj z vlády, ktorý nechcel byť menovaný.
Nový balík, ktorý musí schváliť parlament, si vyžiada ďalšie pôžičky a povedie k nárastu verejného dlhu Talianska na zhruba 157 percent HDP namiesto pôvodne očakávaných 155,7 percenta HDP. „Potrebujeme zvýšiť finančné prostriedky na kompenzáciu príjmov dočasne prepustených zamestnancov a podporu lokálnych samospráv, ktorých daňové príjmy zasiahli blokády spojené s pandémiou,“ povedal zdroj. Talianske ministerstvo financií sa k tomu odmietlo vyjadriť. Prvý prípad ochorenia na COVID-19 v Taliansku bol potvrdený 21. februára. Odvtedy podľahlo nákaze viac ako 34 600 ľudí, čo robí z Talianska jednu z najviac postihnutých krajín. Ministerstvo financií odhaduje, že sa HDP tento rok zníži najmenej o osem percent.
Británia nechce predĺžiť prechodné obdobie
15. 6. 2020
Európska únia je aj naďalej otvorená možnosti predĺženia prechodného obdobia, počas ktorého sa má so Spojeným kráľovstvom dohodnúť na podobe budúcich vzťahov.
Uviedol to v piatok v Bruseli podpredseda Európskej komisie pre medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad Maroš Šefčovič po skončení sa druhého pracovného zasadnutia spoločného výboru EÚ a Spojeného kráľovstva dohliadajúceho na vykonávanie dohody o brexite. Šefčovič, ktorý je spolupredsedom spoločného výboru - spolu s hlavným vyjednávačom EK Michelom Barnierom -, v správe pre médiá tiež uviedol, že britská strana o možnosti predĺženia prechodného obdobia, ktoré vyprší 31. decembra, neuvažuje.