Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
Keď sa nemecká ekonomika vyliečila z koronavírusu
20. 8. 2020
Ako každá krajina, aj Nemecko má svoje osobité rysy. Je závislejšie od zahraničného obchodu a vírus sa mu podarilo zvládnuť lepšie ako väčšine silných ekonomík. Nemecká skúsenosť nám však aj napriek tomu umožňuje lepšie pochopiť trendy, ktoré ovplyvňujú oživenie v iných rozvinutých krajinách. Údaje z Nemecka v mnohých ohľadoch ukazujú zreteľnú domácu predpojatosť, teda preferovanie domácej orientácie ekonomiky.
Ľudia trávia doma viac času ako zvyčajne, v druhom kvartáli roku 2020 preto Nemci viac nakupovali cez internet a viac si sami pre seba varili. Počas postupného otvárania ekonomiky od konca apríla začali najprv kupovať záhradnícke náradie a náčinie do domácnosti. Spotrebiteľský dopyt sa preto odo dna odrazil rýchlejšie ako priemyselná produkcia.
Nemecký automotive ožíva. Pomôže Slovensku
5. 8. 2020
Európsky automobilový priemysel hlásil pre pandémiu najväčší prepad predajov v histórii. Odbyt na kľúčových európskych trhoch poklesol v apríli o viac ako 80 percent. Inak na tom nebola ani produkcia, ktorá sa ocitla na úrovni povojnových rokov. Celý polrok v Únii sa nakoniec skončil znížením o 38,1 percenta. Európske združenie automobilových výrobcov ACEA odhaduje, že bolo vyprodukovaných o 2,4 milióna vozidiel menej.
Podľa odborníkov vďaka otváraniu ekonomík dokážu výrobcovia časť strát zmazať. Avšak agentúra LMC Automotive tvrdí, že treba v tomto roku počítať minimálne s pätinovým prepadom globálneho trhu. „Automobilový priemysel tvorí sedem percent celkového HDP Únie. Potrebujeme od členských štátov urýchlenú pomoc,“ varuje Eric-Mark Huitema, generálny riaditeľ ACEA.
Za plasty odvedieme Bruselu štvrť miliardy
3. 8. 2020
Počas najbližších siedmich rokov skončí celosvetovo na skládkach aj mimo nich 440 miliónov ton plastového odpadu. K tejto hromade „prispeje“ 303-tisíc tonami umelej hmoty aj Slovensko. Nebude to však zadarmo.
Od budúceho roka budú musieť všetky členské krajiny Európskej únie platiť Bruselu nový odvod z nerecyklovaných plastov. Poplatok za každý kilogram bol stanovený na 80 centov. V prípade Slovenska to znamená, že každý rok budeme musieť hradiť priemerne 32 miliónov eur. Za sedemročné rozpočtové obdobie Únie celková suma dosiahne takmer štvrť miliardy.
Nezamestnanosť v EÚ mierne stúpla. Problém majú najmä mladí
31. 7. 2020
Miera nezamestnanosti v Európskej únii v júni podľa sezónne prepočítaných údajov vystúpila na 7,1 percenta, zatiaľ čo v máji bola o desatinu percentuálneho bodu nižšia.
Vo svojej konečnej správe to dnes uviedol štatistický úrad Eurostat. V eurozóne sa nezamestnanosť zvýšila na 7,8 percenta, čo je takisto nárast o desatinu bodu. Naďalej sa pritom zvyšuje nezamestnanosť medzi mladými ľuďmi do 25 rokov. Ekonómovia v ankete agentúry Reuters v priemere predpokladali, že miera nezamestnanosti v eurozóne v júni dosiahne 7,7 percenta. Nezamestnanosť za máj pritom bola po revízii dát v EÚ aj v eurozóne o 0,2 percentuálneho bodu vyššia, než uvádzala predbežná správa. Eurostat odhaduje, že v EÚ bolo v júni bez práce 15,023 milióna ľudí, z toho 12,685 milióna v eurozóne. V porovnaní s májom sa ich počet v EÚ zvýšil o 281-tisíc, z toho v eurozóne o 203-tisíc. Problémom naďalej zostáva nezamestnanosť medzi mladými ľuďmi do 25 rokov, kde v júni v celej únii predstavovala 16,8 percenta. Zvýšila sa tak z 16,2 percenta, kde bola v máji. Bez práce bolo celkovo 2,962 milióna ľudí do 25 rokov. V eurozóne potom miera nezamestnanosti medzi mladými vystúpila na 17 z májových 16,5 percenta, bez práce ich bolo 2,36 milióna.