Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
Taliansko pripravuje ďalší záchranný balíček
23. 6. 2020
Taliansko pripravuje nový balík stimulov v hodnote 15 až 20 miliárd eur na pomoc ekonomike, ktorú tvrdo zasiahla pandémia nového koronavírusu. To však ešte viac zvýši rozpočtový deficit krajiny až nad hranicu 11 percent hrubého domáceho produktu (HDP). Uviedol to zdroj z vlády, ktorý nechcel byť menovaný.
Nový balík, ktorý musí schváliť parlament, si vyžiada ďalšie pôžičky a povedie k nárastu verejného dlhu Talianska na zhruba 157 percent HDP namiesto pôvodne očakávaných 155,7 percenta HDP. „Potrebujeme zvýšiť finančné prostriedky na kompenzáciu príjmov dočasne prepustených zamestnancov a podporu lokálnych samospráv, ktorých daňové príjmy zasiahli blokády spojené s pandémiou,“ povedal zdroj. Talianske ministerstvo financií sa k tomu odmietlo vyjadriť. Prvý prípad ochorenia na COVID-19 v Taliansku bol potvrdený 21. februára. Odvtedy podľahlo nákaze viac ako 34 600 ľudí, čo robí z Talianska jednu z najviac postihnutých krajín. Ministerstvo financií odhaduje, že sa HDP tento rok zníži najmenej o osem percent.
Británia nechce predĺžiť prechodné obdobie
15. 6. 2020
Európska únia je aj naďalej otvorená možnosti predĺženia prechodného obdobia, počas ktorého sa má so Spojeným kráľovstvom dohodnúť na podobe budúcich vzťahov.
Uviedol to v piatok v Bruseli podpredseda Európskej komisie pre medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad Maroš Šefčovič po skončení sa druhého pracovného zasadnutia spoločného výboru EÚ a Spojeného kráľovstva dohliadajúceho na vykonávanie dohody o brexite. Šefčovič, ktorý je spolupredsedom spoločného výboru - spolu s hlavným vyjednávačom EK Michelom Barnierom -, v správe pre médiá tiež uviedol, že britská strana o možnosti predĺženia prechodného obdobia, ktoré vyprší 31. decembra, neuvažuje.
Euro sa voči doláru dostalo na trojmesačné maximum
11. 6. 2020
Euro sa dnes vyšplhalo až na trojmesačné maximum voči americkému doláru, neskôr však o väčšinu ziskov prišlo. Investori teraz čakajú na výsledok zasadnutia americkej centrálnej banky (Fed). Tá dnes okrem rozhodnutia o nastavení menovej politiky zverejní aj aktualizované hospodárske prognózy.
Počas dňa sa pritom vyšplhala až na 1,1389 dolára, teda na najvyššiu úroveň od začiatku marca. Euro v poslednej dobe podporujú nádeje, že uvoľňovanie opatrení proti šíreniu koronavírusu v mnohých európskych krajinách povedie k hospodárskemu oživeniu, napísala agentúra DPA.
Predpokladá sa, že Fed dnes ponechá svoje úrokové sadzby nezmenené. Niektorí investori však podľa agentúry Reuters od centrálnej banky očakávajú vyhlásenie, že sa bude snažiť držať výnosy dlhopisov vlády Spojených štátov na nízkej úrovni.
ECB predpovedá masívnu recesiu
8. 6. 2020
Zápas s bezprecedentnou recesiou, ktorá zasiahla hospodársky priestor 17 krajín združených v menovej únii, sa vo štvrtok zintenzívnil. Európska centrálna banka takmer zdvojnásobila núdzový pandemický program nákupu aktív, takzvaný PEPP.
Ten sa navyšuje na 1,35 bilióna eur z pôvodných 750 miliárd eur, rozhodla dnes Rada guvernérov. Expanzia PEPP je reakciou na negatívne revízie inflačných prognóz. Tento krok „dodatočne uvoľní menovú politiku, podporí finančné podmienky v reálnej ekonomike, obzvlášť pre firmy a domácnosti,“ napísala ECB v stanovisku. Frankfurt zároveň predĺžil „životnosť“ tohto programu. Namiesto pôvodného ukončenia v tomto roku v ňom ECB bude pokračovať do júna 2021. Peniaze z takto nakúpených cenných papierov bude ECB reinvestovať až do konca roku 2022. Podpora na rozšírenie stimulov v Rade guvernérov bola podľa prezidentky ECB Christine Lagardovej jednotná.