Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
Rozvod s Britániou sa značne skomplikoval
7. 12. 2020
rechodné obdobie brexitu sa končí posledný decembrový deň. Vyjednávacie tímy tak mali počas víkendu jednu z posledných šancí na nájdenie dohody.
Rokovania o pobrexitovej dohode zamrzli. Očakávania, že by sa britskí a európski vyjednávači mohli počas víkendu dohodnúť, sa nepotvrdili. Reálne tak hrozí, že Británia 31. decembra uzavrie prechodné obdobie brexitu bez konsenzu. Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a britský premiér Boris Johnson aj preto ešte v sobotu podvečer oznámili, že to obe strany znovu skúsia znovu v nedeľu.
V
Na dohodu medzi Londýnom a Bruselom zostávajú dni
30. 11. 2020
Európska únia a Británia obnovia cez víkend rozhovory s cieľom uzatvoriť dohodu, ktorá by mala riešiť vzájomný obchod od začiatku budúceho roka. Stále pritom pretrvávajú veľké rozdiely v názoroch na tri nedoriešené otázky - rybolov, riešenie sporov a spravodlivú hospodársku súťaž.
"Ešte stále sme nepreklenuli podstatné názorové rozdiely, pracujeme však na tom," povedal novinárom v súvislosti s problematickými bodmi britský premiér Boris Johnson. Dodal však, že uzatvorenie dohody "do veľkej miery závisí od partnerov z EÚ".
Výrazné rozdiely potvrdil aj hlavný vyjednávač EÚ pre brexit Michel Barnier, ktorý na Twitteri informoval, že v piatok večer odcestuje do Londýna na víkendové rozhovory so svojim britským náprotivkom Davidom Frostom.
"Niektoré výrazné rozdiely pretrvávajú aj naďalej," uviedol Barnier. Obe strany sa vrátia k rokovaniam po tom, ako sa rozhovory museli koncom minulého týždňa prerušiť, keďže jeden z členov tímu EÚ bol pozitívne testovaný na nový koronavírus.
Podľa Bruselu majú obe strany už iba pár dní na dohodu. Frost potvrdil, že čas sa rýchlo míňa, podľa neho však ešte nič nie je stratené.
"Je síce už dosť neskoro, napriek tomu je dohoda stále možná. Osobne budem pokračovať v rokovaniach dovtedy, dokiaľ nebude jednoznačné, že uzatvorenie dohody už možné nie je," povedal Frost.
V
Európske akcie v piatok rástli
23. 11. 2020
Európske akciové trhy v piatok vzrástli. Podporili ich vyhliadky na účinnú vakcínu proti ochoreniu COVID-19, aj keď lídri Európskej únie nedosiahli žiadny pokrok pri riešení sporu o odblokovanie rozpočtu a fondu obnovy v celkovej hodnote 1,8 bilióna eur ani na rokovaniach s Britániou o obchode.
V uplynulých dňoch však farmaceutické spoločnosti Pfizer/BioNTech, Moderna a Oxford a AstraZeneca oznámili pozitívne výsledky testov novej vakcíny proti ochoreniu COVID-19. Aj ďalšie veľké indexy si pripísali rast, napríklad paneurópsky Stoxx 600 stúpol o 0,52 percenta, londýnsky FTSE 100 o 0,27 percenta, francúzsky CAC 40 o 0,39 percenta a švajčiarsky SMI o 0,05 percenta. Spomedzi ostatných európskych trhov si pripísali väčšie alebo mierne zisky Belgicko, Česká republika, Dánsko, Fínsko, Írsko, Holandsko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Španielsko, Švédsko a Turecko. Ruský akciový trh zaznamenal len veľmi mierny, zanedbateľný rast, zatiaľ čo rakúsky a grécky stagnovali.
V
Vzbura proti Európskej únii naberá na sile
20. 11. 2020
Vzbura proti Európskej únii naberá na sile. Maďarsko s Poľskom získali v protieurópskom ťažení ďalšieho spojenca – Slovinsko. Naši susedia pohrozili zablokovaním spoločného európskeho rozpočtu na roky 2021 až 2027 spolu s plánom obnovy ešte v pondelok, teraz sa k nim pridáva aj dvojmiliónová alpská krajina.
„Len nezávislý súdny orgán dokáže rozhodnúť, čo je vláda práva, a nie politická väčšina,“ napísal slovinský premiér Janez Janša v liste, ktorý adresoval predsedovi Európskej rady Charlesovi Michelovi. Dôvodom skepsy troch krajín je to, že Únia využívanie prostriedkov z oboch fondov podmienila princípom dodržiavania právneho štátu. Finančný plán spolu za 1,8 bilióna eur, ktorý politici schválili ešte v júli, sa tak otriasa v základoch. Náš južný sused sa obáva toho, že by musel prijať európske podmienky migrácie. „Po prijatí súčasného návrhu by neexistovala žiadna prekážka v prepojení vyplácania fondov členským krajinám s podporou imigrácie a vo vydieraní krajín, ktoré sa stavajú proti nej,“ uviedol maďarský premiér Viktor Orbán vo vyhlásení, ktoré zverejnila agentúra MTI.
V