Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
Nákupy z Británie sú už značne drahšie
12. 2. 2021
Naplniť virtuálny košík v e-shope, potvrdiť objednávku, zaplatiť a už len čakať na kuriéra. Takto fungovali nákupy z Británie až do brexitu. Teraz už kuriér pri dverách nezazvoní. Najprv doručovateľ klienta vyzve, aby si splnil daňové a colné povinnosti súvisiace s objednaným tovarom. Pre nákup tovaru zo Spojeného kráľovstva totiž platia rovnaké pravidlá ako pri tretích krajinách, akými sú napríklad Čína alebo USA.
„Znamená to, že zákazník musí vypísať potrebné dokumenty a dať ich colnému úradu. Clo sa síce vďaka dohode neplatí, pri dovoze z Británie sa však aplikuje daň z pridanej hodnoty.
V
Česko nechce naše výrobky, vývoz klesol najviac za desaťročie
10. 2. 2021
Nielen zdravie, ale aj susedské vzťahy boli naštrbené pandémiou. Aspoň tie obchodné. Slovensko si za rok 2020 zapísalo medziročný prepad exportov o šesť percent.
Jeden z našich najväčších obchodných partnerov to však sťahuje výrazne dolu. Ide o Česko. Údaje do novembra hovoria, že vývoz k našim českým susedom klesol medziročne až o 11,6 percenta.
Je to najviac od roku 2011, odkedy sú dostupné štatistiky. Čechom sa totiž vlani nechcelo dovážať od nikoho, a tak mali rekordný prebytok zahraničného obchodu.
V
Británia chce viac zdaňovať firmy, ktoré profitujú z pandémie
8. 2. 2021
Británia plánuje výraznejšie zdanenie maloobchodných a technologických spoločností, ktoré vďaka koronavírusovej kríze zaznamenali nárast ziskov. Informoval o tom denník The Sunday Times s odvolaním sa na uniknuté e-maily.
Britská vláda podľa denníka pozvala predstaviteľa technologických firiem a maloobchodníkov na stretnutie, na ktorom chce tento mesiac diskutovať o tom, akým spôsobom by mohla fungovať daň z obratu pri internetovom predaji.
Zároveň pripravuje "daň z nadmerných ziskov" pre podniky, ktoré profitovali z pandémie. Táto daň by sa pravdepodobne týkala napríklad internetových predajcov, firiem rozvážajúcich jedlo či veľkých supermarketov, píše The Sunday Times.
Podľa denníka nie je pravdepodobné, že by minister financií Rishi Sunak predstavil tieto dane vo svojej marcovej rozpočtovej správe, ktorá by sa mala sústrediť na predĺženie programu pre zachovanie pracovných miest a podpory pre podniky.
Niektoré vládne zdroje však uviedli, že nové dane by sa mohli stať na jeseň základom plánu na zníženie britského dlhu. Vláda podľa denníka tiež verí, že daň z obratu u internetového predaja by mohla pomôcť zmierniť problémy, s ktorými sa v poslednej dobe stretávajú prevádzkovatelia kamenných obchodov.
The Sunday Times upozorňuje, že tržby internetového obchodu Amazon sa vlani v Británii zvýšili o 51 percent na 19,5 miliardy libier, pretože ľudia sa kvôli obmedzeniam pohybu viac spoliehali na doručovanie tovaru do svojich domovov. Amazon pritom v Británii platí len málo na dani zo zisku, v roku 2019 to bolo 14,5 milióna libier.
V
Ekonomika EÚ minulý rok klesla o 6,4 percenta
3. 2. 2021
Ekonomika eurozóny vo 4. štvrťroku klesla. Hrubý domáci produkt regiónu sa v období október - december 2020 po úprave o sezónne vplyvy znížil medzikvartálne o 0,7 percenta. Uviedol to v utorok európsky štatistický úrad Eurostat vo svojom predbežnom odhade.
V celej Európskej únii klesol HDP medzikvartálne o 0,5 percenta. Analytici však predpovedali eurozóne ešte horší výsledok, a to medzikvartálny pokles HDP v posledných troch mesiacoch vlaňajška o jedno percento.
K poklesu HDP prispeli obnovené blokády na zastavenie šírenia pandémie nového koronavírusu, ktoré na jeseň zaviedli mnohé štáty bloku.
Tie zvrátili silné oživenie rastu HDP v 3. štvrťroku 2020, a to medzikvartálne o 12,4 percenta v eurozóne a o 11,5 percenta v EÚ, po jeho doteraz najstrmšom poklese v histórii štatistík v 2. štvrťroku 2020 (o -11,7 percenta v eurozóne a o -11,4 percenta v EÚ).
V medziročnom porovnaní sa sezónne upravený HDP euroregiónu v období október-december 2020 znížil o 5,1 percenta po poklese o 4,3 percenta v predchádzajúcom štvrťroku. A v prípade v EÚ klesol o 4,8 percenta (o -4,2 percenta v 3. štvrťroku).
V