Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
Európske akcie v piatok rástli
23. 11. 2020
Európske akciové trhy v piatok vzrástli. Podporili ich vyhliadky na účinnú vakcínu proti ochoreniu COVID-19, aj keď lídri Európskej únie nedosiahli žiadny pokrok pri riešení sporu o odblokovanie rozpočtu a fondu obnovy v celkovej hodnote 1,8 bilióna eur ani na rokovaniach s Britániou o obchode.
V uplynulých dňoch však farmaceutické spoločnosti Pfizer/BioNTech, Moderna a Oxford a AstraZeneca oznámili pozitívne výsledky testov novej vakcíny proti ochoreniu COVID-19. Aj ďalšie veľké indexy si pripísali rast, napríklad paneurópsky Stoxx 600 stúpol o 0,52 percenta, londýnsky FTSE 100 o 0,27 percenta, francúzsky CAC 40 o 0,39 percenta a švajčiarsky SMI o 0,05 percenta. Spomedzi ostatných európskych trhov si pripísali väčšie alebo mierne zisky Belgicko, Česká republika, Dánsko, Fínsko, Írsko, Holandsko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Španielsko, Švédsko a Turecko. Ruský akciový trh zaznamenal len veľmi mierny, zanedbateľný rast, zatiaľ čo rakúsky a grécky stagnovali.
V
Vzbura proti Európskej únii naberá na sile
20. 11. 2020
Vzbura proti Európskej únii naberá na sile. Maďarsko s Poľskom získali v protieurópskom ťažení ďalšieho spojenca – Slovinsko. Naši susedia pohrozili zablokovaním spoločného európskeho rozpočtu na roky 2021 až 2027 spolu s plánom obnovy ešte v pondelok, teraz sa k nim pridáva aj dvojmiliónová alpská krajina.
„Len nezávislý súdny orgán dokáže rozhodnúť, čo je vláda práva, a nie politická väčšina,“ napísal slovinský premiér Janez Janša v liste, ktorý adresoval predsedovi Európskej rady Charlesovi Michelovi. Dôvodom skepsy troch krajín je to, že Únia využívanie prostriedkov z oboch fondov podmienila princípom dodržiavania právneho štátu. Finančný plán spolu za 1,8 bilióna eur, ktorý politici schválili ešte v júli, sa tak otriasa v základoch. Náš južný sused sa obáva toho, že by musel prijať európske podmienky migrácie. „Po prijatí súčasného návrhu by neexistovala žiadna prekážka v prepojení vyplácania fondov členským krajinám s podporou imigrácie a vo vydieraní krajín, ktoré sa stavajú proti nej,“ uviedol maďarský premiér Viktor Orbán vo vyhlásení, ktoré zverejnila agentúra MTI.
V
Koniec predaja benzínových a naftových áut v roku 2030
16. 11. 2020
Britský premiér Boris Johnson plánuje budúci týždeň oznámiť zákaz predaja nových áut na benzín a naftu od roku 2030, teda o päť rokov skôr, než sa pôvodne plánovalo. Informoval o tom dnes denník Financial Times s odvolaním sa na zdroje z prostredia priemyslu a vlády. Hovorca Downing Street odmietol vec komentovať.
Británia najprv plánovala ako súčasť snahy o znižovanie emisií skleníkových plynov zakázať predaj nových vozidiel na benzín a naftu od roku 2040. Vo februári Johnson termín posunul na rok 2035. Britský ekonomický denník napísal, že britský premiér má teraz v úmysle lehotu znova priblížiť. Na rok 2030 ju údajne posunie v prejave o zelenej politike budúci týždeň. Podobne o veci informoval bez uvedenia zdrojov tiež spravodajský web BBC. Nový harmonogram nebude podľa Financial Times zrejme platiť pre niektoré hybridné automobily, ktoré kombinujú elektrický a fosílny pohon. Tie sa budú môcť predávať do konca roka 2035.
V
Slovensko porastie rýchlejšie ako Európska únia
6. 11. 2020
Hospodársky rast Slovenska bude v najbližších dvoch rokoch o niečo rýchlejší ako celkovo v 19-člennej eurozóne alebo 27-člennej EÚ. Naznačili to vo štvrtok zverejnené jesenné ekonomické prognózy Európskej komisie (EK). Podľa ekonomických predpovedí exekutívy EÚ ekonomika eurozóny sa tento rok prepadne až o 7,8 percenta a ekonomika SR o 7,7 percenta. Zároveň miera hospodárskeho rastu v rokoch 2021 a 2022 vyzerá byť slabšia, ako sa doteraz predpokladalo, čo platí tak pre EÚ ako celok, ako aj pre eurozónu.
Ak v roku 2021 hospodársky rast v eurozóne bude na úrovni 4,2 percenta a v EÚ na úrovni 4,1 percenta, v prípade Slovenska sa odhaduje 4,7-percentný rast. V roku 2022 by ekonomika eurozóny a aj EÚ mala zhodne narásť o 3 percenta, avšak v prípade Slovenska sa rast odhaduje na 4,3 %. Prognózy EK naznačili, že ak Slovensko tento rok ukončí s dvojpercentnou infláciou, tá by na budúci rok mala medziročne klesnúť o 0,7 percenta a v roku 2022 sa vyšplhá na úroveň 1,4 percenta.
V