Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
Masívne zdražovanie zasiahlo celú Európu
24. 9. 2021
Zvýšenie zálohových platieb napríklad za elektrinu onedlho prekvapí nejedného Európana. Práve energie totiž v auguste najvýraznejšie ovplyvnili spotrebiteľské ceny v celej Európskej únii.
Ruku k dielu však pridal aj priemyselný tovar, palivá, služby, alkohol či potraviny, čo spôsobilo najvyššiu infláciu v Európe za posledných 10 rokov. V rámci Únie totiž zmohutnela o 3,2 percenta, v eurozóne štatistici hlásili medziročný skok o rovné tri percentá.
„Hlavným dôvodom týchto čísel je postpandemická situácia, keď dochádza k prudkému oživovaniu globálnej ekonomiky, čo tlačí ceny nahor. Navyše, to všetko v prostredí, do ktorého centrálne banky pumpovali bezprecedentné množstvo 'nových' peňazí,“ vysvetlil súčasný vývoj hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda.
V
Inflácia v Únii aj v eurozóne v auguste výrazne vzrástla
20. 9. 2021
Miera inflácie v Európskej únii aj v eurozóne v auguste prudko vzrástla a dostala sa na najvyššiu hodnotu za takmer desať rokov. V celej dvadsaťsedmičke únijných krajín inflácia vystúpila na 3,2 percenta z júlovej hodnoty 2,5 percenta.
V 19 štátoch, ktoré používajú spoločnú menu euro, potom inflácia dosiahla tri percentá. To je proti júli nárast o osem desatín percentuálneho bodu.
Vo svojej konečnej správe to dnes oznámil európsky štatistický úrad Eurostat. Inflácia tým prvýkrát výrazne prekročila cieľ Európskej centrálnej banky (ECB).
Tá má v úmysle rast cien v záujme oživenia ekonomiky udržiavať na dvoch percentách ročne.
V
Českí politici si polepšia. Platy im stúpnu o stovky eur
20. 9. 2021
Českým poslancom a senátorom vzrastie od januára mesačný plat o 5500 korún (217 eur). Ministri si polepšia o 10 500 korún (415 eur) mesačne, prezident o takmer 18-tisíc korún (711 eur). S odvolaním sa na najnovšie dáta štatistikov o tom v sobotu informovala Česká televízia.
Platy ústavných činiteľov nadviazali na priemernú mzdu v českej ekonomike a rastú na rozdiel od platov učiteľov, policajtov či hasičov automaticky. Premiér Andrej Babiš (ANO) navrhol v lete platy politikov zmraziť, poslanci sa ale zákonom odmietli zaoberať. Okrem iného s argumentom, že ho premiér predložil neskoro.
V
Európska centrálna banka mierne spomalí nákupy dlhopisov
10. 9. 2021
Európska centrálna banka spomalí nákupy dlhopisov, ktorými sa snaží podporovať hospodársky rast v eurozóne zasiahnutej pandémiou choroby covid-19. Rada guvernérov ECB na svojom dnešnom zasadnutí rozhodla, že v porovnaní s predchádzajúcimi dvoma štvrťrokmi znížia mesačné nákupy dlhopisov v rámci núdzového pandemického programu označovaného PEPP, konkrétne čísla však vo svojej správe neuviedla. Doteraz ECB kupovala dlhopisy tempom zhruba 80 miliárd eur mesačne.
Pozornosť trhov sa teraz zameria na tlačovú konferenciu prezidentky ECB Christine Lagardeovej. Na nej by mala predstaviť aj nový odhad rastu a inflácie.
"Rada guvernérov usudzuje, že priaznivé podmienky financovania je možné zachovať pri mierne pomalšom tempe čistých nákupov aktív v rámci núdzového pandemického programu nákupov než v predchádzajúcich dvoch štvrťrokoch," uviedla centrálna banka. Tá celkovo na nákupy v rámci programu PEPP vyčlenila 1,85 bilióna eur a očakáva, že v nákupoch bude pokračovať najmenej do marca 2022.
Analytici v ankete agentúry Reuters očakávali, že ECB zníži nákupy dlhopisov v najbližších troch mesiacoch na 60 až 70 miliárd eur.
Centrálna banka zároveň potvrdila svoj dlhodobý sľub, že posilní stimulačné opatrenia, ak sa situácia na trhoch zhorší a finančné podmienky to budú vyžadovať. "Rada guvernérov je pripravená všetky svoje nástroje podľa potreby upraviť, aby zabezpečila stabilizáciu inflácie v strednodobom horizonte na cieľovej úrovni dvoch percent."
Hlavná úroková sadzba zostáva ďalej na nule. Nákupy aktív v rámci programu APP sa tiež nemenia a budú pokračovať tempom 20 miliárd eur mesačne.
V