Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
Británia žiada Úniu, aby urobila zmeny v pobrexitovej dohode
22. 7. 2021
Britská vláda vyzvala v stredu Európsku úniu, aby v pobrexitovej dohode urobila zmeny v súvislosti s vývozom tovaru medzi Severným Írskom a zvyškom Británie.
Britský vyjednávač pre brexit David Frost povedal, že pobrexitová dohoda v súčasnej podobe nemôže byť naplno realizovaná, pretože hrozia nepokoje a takisto môže uškodiť obchodu.
Britská vláda má obavy v súvislosti s vývozom chladených mäsových výrobkov, pripomína BBC. Frost Európsku úniu vyzval, aby svoj postoj zmenila.
Únia dovoz chladených mäsových výrobkov vrátane mletého mäsa a párkov z tretích krajín zakazuje. Londýn a Brusel sa vlani v decembri dohodli na šesťmesačnej ochrannej lehote a neskôr odsúhlasili aj jej predĺženie až do konca septembra tohto roka.
Potom bude vývoz chladených mäsových výrobkov z Británie do Severného Írska znemožnený, pripomína BBC.
EÚ má podľa Frosta "rýchlo dosiahnuť dohodu" s cieľom zabrániť takejto situácii a zavedeniu hraničných kontrol na tovar prichádzajúci do Severného Írska z ostatných častí Británie.
V
Nemecko sľúbilo Ukrajine miliardu na prechod na zelenú energiu
22. 7. 2021
Nemecko sľúbilo Ukrajine poskytnúť jednu miliardu dolárov na prechod na zelenú energiu a zníženie závislosti od Ruska.
Je to súčasť dohody medzi Berlínom a Washingtonom v súvislosti s dokončením plynovodu Nord Stream 2, informovala agentúra AFP s odvolaním sa na predstaviteľa americkej vlády.
"Stojíme pevne na strane Ukrajiny ako transatlantický partner," napísal na Twitteri nemecký minister zahraničných vecí Heiko Maas. Takisto označil za "dobrú" dohodu, ktorú Nemecko v stredu dosiahlo s USA v súvislosti s plynovodom Nord Stream.
Nemecko bude podľa Maasa Ukrajinu podporovať vo výstavbe "zeleného energetického sektora" a takisto bude chcieť zabezpečiť tranzit plynu cez Ukrajinu v nasledujúcom desaťročí.
Victoria Nulandová, námestníčka amerického ministra zahraničných vecí pre politické záležitosti, v stredu oznámila, že Spojené štáty a Nemecko dosiahli v stredu dohodu, ktorá umožní dokončenie plynovodu Nord Stream 2 do Európy bez toho, aby Nemecko či Rusko čelili novým americkým sankciám. Vlády USA a Nemecka podľa Nulandovej čoskoro poskytnú podrobnosti.
V
Brusel predstavil revolúciu v energetike
15. 7. 2021
Zelení chcú ešte prísnejšie limity, priemysel zas viac času na dosiahnutie uhlíkovej neutrality. Rozdielne názory majú na nový klimaticko-energetický legislatívny balíček, ktorý dnes predstavila Európska komisia, tiež jednotlivé členské štáty.
Vedci zasa tlačia na vylúčenie biomasy z kategórie zelených zdrojov, no očakáva sa, že silno zalesnené krajiny ako Švédsko či Fínsko sa budú biomasy zastávať. Únia chce tiež sprísniť systém obchodovania s emisnými kvótami, čo sa zrejme nebude páčiť Poľsku, ktoré je uhoľnými elektrárňami posiate. Krajiny starého kontinentu tak čakajú náročné boje o dosiahnutie kompromisov aj v nasledujúcich oblastiach.
V
Európska centrálna banka bude tolerovať prekročenie inflačného cieľa
9. 7. 2021
Európska centrálna banka vo štvrtok oznámila, že bude tolerovať dočasné prekročenie dvojpercentného inflačného cieľa.
Zvýšenie flexibility tolerovania odchýlok inflácie od cielenej úrovne, ktorá bola doteraz rigidne nastavená, umožní centrálnej banke vo Frankfurte nad Mohanom udržiavať nízke úrokové sadzby dlhšie.
Zmena nastavenia cieľa menovej politiky je súčasťou strategickej revízie banky, ktorú ohlásila jej prezidentka Christine Lagardová v novembri 2019.
V