Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
Prvé zelené dlhopisy EÚ vyvolali rekordný záujem investorov
13. 10. 2021
Prvé zelené dlhopisy, ktoré dnes vydáva Európska únia, sa stretli s rekordným záujmom, uviedla agentúra Reuters s odvolaním sa na informácie od hlavného manažéra ponuky.
EÚ ponúka 15-ročné dlhopisy za 12 miliárd eur, záujem však bol o dlhopisy za viac ako 135 miliárd eur. Ponuka tak bola rekordná ako z hľadiska veľkosti emisie, tak aj z hľadiska vyššieho dopytu po zelených dlhopisoch.
EÚ tak urobila prvý krok k tomu, aby sa stala najväčším emitentom dlhopisov, ktoré budú financovať aktivity priateľské k životnému prostrediu.
Z dlhopisov sa majú financovať environmentálne projekty v rámci fondu na obnovu únie po pandémii ochorenia covid-19. Budú financovať až 30 percent programu EÚ pre obnovu po covide-19, ktorý má poskytovať granty a pôžičky členským krajinám až do konca roka 2026 a k dispozícií má mať až 800 miliárd eur.
Celkovo by tak EÚ mohla vydať zelené dlhopisy až za 250 miliárd eur, čo by z EÚ urobilo najväčšieho emitenta zelených dlhopisov na svete.
Analytici BOFA Securities očakávajú, že EÚ by ročne mohla vydať zelené dlhopisy za 35 až 45 miliárd eur. To zodpovedá tomu, čo vydali všetci európski štátni a nadnárodní dlžníci v roku 2020.
V
Drahé energie drvia európsky priemysel, podniky musia obmedziť výrobu
11. 10. 2021
Zdražovanie zemného plynu v Európe naberá na intenzite. Cena kontraktu s dodaním v novembri v stredu v jednej chvíli prekonala 160 eur za megawatthodinu, čo predstavovalo takmer štyridsaťpercentné zdraženie počas jediného dňa. Ukazujú to dáta z obchodného uzla Title Transfer Facility v Holandsku, ktorý je určujúci pre ceny plynu na európskom trhu.
Neskôr cena klesla až na 105 eur, na čom sa zrejme podpísalo aj stredajšie vyhlásenie ruského prezidenta Vladimira Putina, že je Rusko pripravené stabilizovať trh zvýšením dodávok plynu do Európy. Nad cenovú hranicu 100 eur sa novembrový kontrakt prvýkrát dostal až v utorok. Niektoré európske priemyselné firmy s vysokou spotrebou plynu museli kvôli vysokej cene obmedziť výrobu. Príkladom je rakúska chemička Borealis AG alebo nórsky výrobca hnojív Yara International ASA.
V
Zelená batéria Európy sa vybíja
8. 10. 2021
Zdražovanie dopadá na prevádzkovateľov ťažby či tovární, ktoré potrebujú veľké množstvo energie, a zároveň aj na skupinu sociálne slabších ľudí či študentov, ktorí majú problémy s platením účtov.
Nedostatok elektriny na severe Európy je zapríčinený predovšetkým klesajúcimi zásobami vody v kombinácii s celosvetovým nedostatkom zemného plynu a uhlia, informuje agentúra Bloomberg. „Kombinácia nízkych zásob severských vodných nádrží a nízkych európskych zásob plynu vytvára problém,
V
Britským pumpám už pomáhajú vojaci
6. 10. 2021
Armáda začala pomáhať so zásobovaním britských čerpacích staníc. Podľa agentúry Reuters dnes príslušníci armády dorazili do skladiska pohonných hmôt spoločnosti BP (nadnárodná energetická spoločnosť British Petroleum pozn. red.).
Mnohé čerpacie stanice museli v uplynulých dňoch zatvoriť kvôli nedodaniu pohonných hmôt v dôsledku nedostatku vodičov cisternových vozidiel. Britský minister financií Rishi Sunak dnes oznámil, že sa situácia zlepšuje.
Britská vláda minulý týždeň nariadila armáde, aby pomohla s distribúciou pohonných hmôt kvôli akútnemu nedostatku vodičov. Kvôli situácii, ktorá je zrejme dôsledkom brexitu a pandémie covidu-19. V britských obchodoch chýbajú aj základné potraviny alebo lieky. Niektorí ľudia začali tovar aj benzín v panike vykupovať. Mnohé čerpacie stanice sú zatvorené, pred inými sa tvoria rady a dochádza na nich k nezhodám.
V