Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
Vláda schválila nový systém riadenia ľudských zdrojov pre eurofondy
28. 9. 2023
Ľudské zdroje zapojené do implementácie eurofondov v novom programovom období by sa mali riadiť spoločnými princípmi, postupmi a nástrojmi. Stanovuje ich Systém riadenia ľudských zdrojov zapojených do implementácie fondov EÚ v programovom období 2021 – 2027, ktorý v stredu schválila vláda.
Cieľom nového dokumentu nie je zmena legislatívnych noriem a všetky jeho návrhy sú definované ako odporúčania. Venuje sa rôznym oblastiam od plánovania ľudských zdrojov, ich vzdelávania, cez hodnotenie výkonnosti, až po odmeňovanie a motiváciu.
Dokument sa týka zamestnancov orgánov verejnej správy, ktorí sa podieľajú na implementácii eurofondov ako tzv. administratívne kapacity. Ich úlohou je prispievať k úspešnej implementácii fondov EÚ zabezpečením koordinácie, riadenia, implementácie, monitorovania, hodnotenia, kontroly a auditu eurofondov v programovom období 2021 až 2027, a to bez ohľadu na zdroj financovania.
„Sekundárnym cieľom predkladaného materiálu je stanoviť rámec a odporúčania pre subjekty zapojené do implementácie fondov EÚ v programovom období 2021 – 2027 v oblasti riadenia ľudských zdrojov, a to za účelom eliminácie nedostatkov z predchádzajúceho programového obdobia 2014 – 2020," priblížilo ministerstvo. Zámerom je zlepšiť efektívnosť a výkonnosť subjektov, zvýšiť motiváciu ľudských zdrojov a nastaviť systém ich odmeňovania prepojený na výkonnosť pri dodržaní efektívneho čerpania technickej pomoci.
Dokument je určený pre programy spolufinancované z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho sociálneho fondu +, Kohézneho fondu, Fondu na spravodlivú transformáciu a Európskeho námorného, rybolovného a akvakultúrneho fondu. Pri jeho vytváraní vychádzalo MIRRI z analýzy predchádzajúceho programového obdobia 2014 – 2020 pre potreby prípravy Cestovnej mapy budovania administratívnych kapacít pre 2020+, ako aj z ďalších materiálov a informácií popisujúcich riadenie ľudských zdrojov v rámci eurofondov...
B
Investorov východnej Európy už neláka lacná pracovná sila. Lákadlom je výška štátnej pomoci
25. 9. 2023
Firmy si zostavujú zoznam faktorov, na základe ktorých si robia užší zoznam krajín vhodných na investovanie. Kritériá sa líšia podnik od podniku a odvetvie od odvetvia.
Krajiny strednej a východnej Európy stále lákajú nových investorov, pričom hlavným faktorom pri ich rozhodovaní už nie je doterajšia výhoda lacnejšej pracovnej sily. Investorov zaujíma najmä výška štátnej investičnej pomoci alebo pokrok pri prechode na využívanie zelenej energie. Vyplýva to z najnovšieho vydania príručky „Investície na zelenej lúke v strednej a východnej Európe“, ktorú vydala právnická spoločnosť CMS.
„Z našich skúseností pri poradenstve pre investorov vyplýva, že berú do úvahy nielen ekonomické faktory, ale napríklad aj bezpečnosť a stabilitu krajiny, jej právny systém alebo členstvo v medzinárodných organizáciách. Slovensko má oproti okolitým štátom výhodu v tom, že už je členom eurozóny,“ uviedol partner CMS Slovensko Juraj Fuska.
O tom, či investor príde do danej krajiny, rozhoduje podľa CMS taktiež výška investičnej pomoci a jej načasovanie. Svoje požiadavky však majú aj vlády, napríklad žiadajú prísľuby pre budúce investície a ďalší rozvoj. „Okrem toho máme skúsenosť aj s tým, že vlády najmä na Slovensku žiadajú od investorov, aby do svojich projektov zabudovali aj prvok výskumu a vývoja alebo sa osobitne zamerali na vytvorenie technologických centier ako súčasť investičného projektu,“ objasnil Fuska...
B
Európska komisia predstavila balíček opatrení, ktorý má uľahčiť život podnikom
13. 9. 2023
Súčasťou balíka je aj smernica o zjednodušení daní pre malé a stredné podniky, ktoré sú zapojené do cezhraničnej činnosti. Tie v posledných rokoch zasiahlo množstvo kríz, od pandémie COVID-19, cez vyššie náklady na energie spôsobené ruskou vojnou proti Ukrajine až po zvyšujúcu sa infláciu.
Jedným z hlavných predložených pravidiel je návrh nariadenia o oneskorených platbách v obchodných transakciách. Ten má pomôcť zaistiť, aby podniky získavali svoje peniaze včas. Súčasťou balíka je aj smernica o zjednodušení daní pre malé a stredné podniky, ktoré sú zapojené do cezhraničnej činnosti.
Ako poznamenal server Politico, predstavenie balíčka úľav pre malé a stredné podniky bol jedným zo sľubov šéfky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej, o ktorom hovorila vo svojom minuloročnom prejave o stave Európskej únie. "Malé podniky by mali byť vďaka opatreniam vyplácané oveľa rýchlejšie, čo je dôležité najmä vzhľadom na to, že úrokové sadzby vyleteli nahor a iba 40 percent faktúr je zaplatených včas," dodal Politico. Podľa Európskej komisie súvisí každý štvrtý bankrot s tým, že nie sú včas platené faktúry.
Nariadení o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách rieši komisia oneskorenie platieb, čo je nekalá prax, ktorá ohrozuje peňažné toky malých a stredných podnikov a bráni konkurencieschopnosti, píše sa v tlačovej správe. Nové pravidlá zrušia smernicu z roku 2011 o oneskorených platbách a nahradia ju nariadením. Návrh zavádza prísnejšie limity pre zaplatenie, maximálne do 30 dní, odstraňuje nejasnosti a rieši právne medzery v súčasnej smernici.
Podpora malých a stredných podnikov je jednou z kľúčových oblastí politík Únie. Práve od týchto podnikov závisí dlhodobá prosperita EÚ. Zhruba 24 miliónov európskych malých a stredných podnikov totiž predstavuje 99 percent všetkých podnikov v súčasnej dvadsaťsedmičke. Tieto podniky tiež vytvárajú dve z troch pracovných miest a prispievajú aj k fungovaniu lokálnych ekonomík. Okolo 42 percent malých a stredných podnikov sa nachádza v malých mestách alebo na dedinách.
S
Ekonomický rast eurozóny bude pomalší
12. 9. 2023
Dôvodom je negatívny vplyv inflácie na spotrebiteľský dopyt. Európska komisia znížila prognózy rastu ekonomiky eurozóny v tomto aj budúcom roku. Dôvodom je negatívny vplyv inflácie na spotrebiteľský dopyt a fakt, že najväčšia ekonomika regiónu, Nemecko, sa tento rok dostane do recesie.
Komisia počíta, že hrubý domáci produkt eurozóny tento rok stúpne o 0,8 percenta a v roku 2024 o 1,3 percenta. Ešte v máji očakávala expanziu o 1,1 percenta, respektíve o 1,6 percenta. Ekonomika Európskej únie aj eurozóny porastie pomalšie, než sa predpokladalo, informujú agentúry DPA a Reuters. Európska komisia znížila prognózy rastu ekonomiky eurozóny v tomto aj budúcom roku. Tiež počíta, že hrubý domáci produkt eurozóny tento rok stúpne o 0,8 percenta a v roku 2024 o 1,3 percenta. Ešte v máji očakávala expanziu o 1,1 percenta, respektíve o 1,6 percenta.
"Slabý domáci dopyt, najmä spotreba, ukazuje, že vysoké a stále rastúce spotrebiteľské ceny väčšiny tovarov a služieb si vyberajú väčšiu daň, než sa očakávalo v jarnej prognóze," uviedla Komisia vo svojich priebežných prognózach vývoja HDP a inflácie pre 5 najväčších ekonomík eurozóny." A to aj napriek klesajúcim cenám energií a mimoriadne silnému trhu práce, ktorý zaznamenal rekordne nízke miery nezamestnanosti, pokračujúcu expanziu zamestnanosti a rastúce mzdy," uviedla komisia.
Komisia predpovedá, že inflácia v eurozóne tento rok dosiahne 5,6 percenta a 2,9 percenta v roku 2024. To znamená, že tempo rastu cien v regióne zostane nad dvojpercentným inflačným cieľom Európskej centrálnej banky.
Vo svojich májových prognózach počítala v tomto roku s infláciou na úrovni 5,8 a v roku 2024 na úrovni 2,8 percenta. ECB od polovice roka 2022 rýchlo sprísňovala menovú politiku, aby zastavila rekordný rast cien, čím zdražila úvery pre ekonomiku. To je tiež dôležitým dôvodom zhoršenia prognóz rastu ekonomiky.
Polepšilo si Francúzsko či Španielsko. "Prudké spomalenie poskytovania bankových úverov ekonomike ukazuje, že sprísňovanie menovej politiky ovplyvňuje ekonomiku," uviedla EK.
S