Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
Nová česká vláda nakročí smerom k euru
8. 11. 2021
Hoci možno budúca česká vláda koalícií Spolu a PirSTAN neprijme euro, predsa len do Bruselu z Prahy zaveje sviežejší vietor. Podľa informácií portálu Lidovky.cz je súčasťou koaličnej dohody, ktorú v utorok uzavrela pätica strán, výrazná novinka pre firmy.
Tie by mali získať možnosť viesť účtovníctvo a daňovú evidenciu v eurách, čo by uvítali najmä vývozcovia. Tí totiž s výnimkou miezd a energií platia väčšinu položiek v eurách. Všetko však musia preúčtovať, aby zistili, či sú vôbec v zisku alebo strate spôsobenej výkyvom kurzu.
„Viesť účtovníctvo v eurách, alebo všeobecne v takzvanej funkčnej mene, je pre mnohé podniky dobrá vec. Pomáha to veľa spoločnostiam, ktoré sú exportne alebo importne zamerané. Pokiaľ účtujete v korunách, lietajú vám tam stále kurzové rozdiely. Stále prepočítavate eurá na koruny. To potom ovplyvňuje aj výsledok hospodárenia,“ povedala Petra Pospíšilová, prezidentka Komory daňových poradcov.
Sektor biznisu nápad kvituje. „Je to naša dlhodobá požiadavka, ktorá by mnohým firmám zjednodušila vykazovanie a znížila administratívnu záťaž,“ uviedol Radek Špicar, viceprezident Zväzu priemyslu a dopravy.
V
Počet ľudí bez práce v EÚ klesá
4. 11. 2021
Miera nezamestnanosti v krajinách Európskej únie v septembri podľa sezónne prepočítaných údajov klesla na 6,7 percenta z augustovej hodnoty 6,9 percenta.
Vo svojej predbežnej správe to dnes uviedol štatistický úrad Eurostat. Zo všetkých unijných krajín bola najnižšia miera nezamestnanosti v Českej republike, kde predstavovala 2,6 percenta.
V krajinách eurozóny klesla na 7,4 percenta zo 7,5 percenta v predchádzajúcom mesiaci. Na Slovensku celková miera nezamestnanosti v septembri predstavovala 6,3 percenta. V porovnaní s minuloročným septembrom, kedy nezamestnanosť na Slovensku dosiahla úroveň 7,1 percenta, ide o pokles na úrovni 0,8 percentuálneho bodu.
Podľa údajov Eurostatu je u nás nezamestnaných 171-tisíc ľudí. V rovnakom období minulého roka bolo na Slovensku celkovo nezamestnaných 192-tisíc ľudí.
Údaj za august Eurostat po spresnení dát upravil smerom nahor. Pôvodne uvádzal, že augustová nezamestnanosť v EÚ predstavovala 6,8 percenta.
Tento rok je situácia vďaka zmierneniu pandémie priaznivejšia ako pred rokom. Vlani v septembri miera nezamestnanosti v EÚ predstavovala 7,7 percenta a v krajinách platiacich eurom 8,6 percenta.
V
Slovensko rokuje s Bruselom
1. 11. 2021
Slovensko plánuje žiadosti o platbu z fondu obnovy predkladať Európskej komisii dvakrát ročne, približne na jar a na jeseň. Prvá žiadosť má teda odísť zhruba na jar 2022, treba k nej však splniť 14 míľnikov, väčšinu do konca tohto roka.
Už teraz však v semafore plánu obnovy svieti červená pri jednom z míľnikov, konkrétne pri reforme vysokého školstva. Ako bude Slovensko pýtať peniaze od komisie, ak budú míľniky meškať, sa zatiaľ nevie.
"Momentálne s Európskou komisiou prebiehajú intenzívne rokovania k rôznym témam, napríklad aj o tom, ako je možné postupovať v prípade, ak sa dané míľniky splnia aspoň do času podania žiadosti," odpovedali zo sekcie plánu obnovy a odolnosti úradu vlády.
Sekcia upozorňuje, že nesplnenie čo i len jedného míľnika môže ohroziť alebo oddialiť celú platbu v hodnote stoviek miliónov eur na investície, ktoré by mohli pomôcť regiónom, mestám a obciam.
V prvej žiadosti o platbu chce na jar budúceho roka Slovensko pýtať od EK zhruba 458 miliónov eur. Zo 14 míľnikov sú už tri splnené, pri jednom míľniku (vysoké školstvo) svieti červená, čo znamená, že štát očakáva výrazné meškanie, prípadne nesplnenie, a pri súdnej mape a výdavkových limitoch očakáva sekcia malé meškanie alebo čiastočné nesplnenie míľnika. Zvyšok ide podľa plánu. Údaje v semafore k prvej žiadosti o platbu aktualizovala sekcia na webovej stránke plánu obnovy 20. októbra.
V druhej žiadosti o platbu, ktorú chce Slovensko poslať pravdepodobne na jeseň budúceho roka ide skoro o 815 miliónov eur. Treba na to splniť 16 míľnikov. V aktuálnom semafore (z 25. októbra) z dielne sekcie svieti pri tejto žiadosti jeden míľnik už na zeleno, ide o reformu verejného obstarávania.
V
Európsky trh začínajú ovládať elektromobily
25. 10. 2021
Takmer každé piate auto, ktoré sa v treťom štvrťroku predalo v krajinách Európskej únie, bol elektromobil. A to buď vozidlo na batériu, alebo takzvaný plug-in hybrid.
Ďalej klesal podiel áut so spaľovacím motorom. Vo svojej správe to dnes uviedlo Európske združenie výrobcov automobilov. V Českej republike je záujem skôr o plug-in hybridy.
Trhový podiel elektromobilov na batériu sa zvýšil na 9,8 percenta, zatiaľ čo podiel plug-in hybridov vystúpil na 9,1 percenta. Dohromady tak majú 18,9 percenta trhu a v oboch prípadoch je to z medziročného pohľadu nárast trhového podielu skoro na dvojnásobok, uviedlo združenie výrobcov.
Tá zastupuje najväčších európskych výrobcov osobných, úžitkových i nákladných áut a autobusov. Predaj áut na batériu vzrástol o 56,7 percenta na 212 582 vozidiel, predaj plug-in hybridov sa potom zvýšil o 42,6 percenta na 197 300 vozidiel.
Je to pomalší rast ako vlani, kedy sa predaj takmer strojnásobil, aj keď to bolo z nízkej porovnávacej základne. V Českej republike predaj elektromobilov na batériu vo štvrťroku medziročne vzrástol o 17,8 percenta na 563 vozidiel, predaj plug-in hybridov sa zvýšil o 111,6 percenta na 910 vozidiel.
V porovnaní s tým predaj áut so spaľovacím motorom sa v treťom štvrťroku v krajinách EÚ ďalej znižoval. Predaj benzínových vozidiel medziročne klesol o 35 percent na 855 476 vozidiel.
Tieto autá majú stále najväčší trhový podiel, ktorý ale v tohtoročnom treťom štvrťroku klesol na 39,5 percenta. Ešte pred rokom predstavoval 47,6 percenta.
V