Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
Johnson chce nasadiť armádu, Vianoce sú v ohrození
28. 9. 2021
„Zásobovacia búrka“, ktorá zúri vo Veľkej Británii, prinútila tamojšiu vládu uvažovať o ráznych krokoch. Zatiaľ čo premiér Boris Johnson v súvislosti s nedostatkom paliva na čerpacích staniciach po celej krajine hovorí o nasadení armády, britská vláda pristúpila k úpravám v novozavedenom pobrexitovom vízovom systéme.
Cieľ je jasný. Pokúsiť sa zabrániť výraznejším škodám, ktoré zásobovacia kríza môže britskej ekonomike ešte napáchať. Neznamená to však, že krajina má nedostatok potravín či paliva. Problém je v tom, že ich nemá kto rozvážať, čo naplno ukázalo enormnú závislosť Britov od pracovnej sily a dodávok zo zahraničia.
Denník Financial Times v tejto súvislosti uviedol, že počas nedele nemalo dostatok pohonných látok 50 až 85 percent čerpacích staníc, s výnimkou tých na diaľniciach či pri niektorých supermarketoch. Reuters píše, že problém sa má dokonca týkať až 90 percent staníc. Vodiči tak doslova rozpútali boj o palivo, ktoré ešte bolo k dispozícii, a na čerpacích staniciach sa vytvárali dlhé rady, čo sa v niektorých prípadoch nezaobišlo bez potýčok.
V
Európa odvracia zdražovanie energií
24. 9. 2021
Rastúce ceny energií, poloprázdne zásobníky plynu i nespoľahlivé počasie znepokojujú pred blížiacou sa zimou európske firmy, domácnosti aj vlády. Situácia je mimoriadne vážna pri elektrine aj plyne, kde burzy vystrelili nahor o desiatky percent.
V Británii hrozia krachy dodávateľov energií. Na juhu Európy či v Česku sa zase snažia ochrániť spotrebiteľov s nižšími príjmami. Kroky pripravuje aj Slovensko.
V
Masívne zdražovanie zasiahlo celú Európu
24. 9. 2021
Zvýšenie zálohových platieb napríklad za elektrinu onedlho prekvapí nejedného Európana. Práve energie totiž v auguste najvýraznejšie ovplyvnili spotrebiteľské ceny v celej Európskej únii.
Ruku k dielu však pridal aj priemyselný tovar, palivá, služby, alkohol či potraviny, čo spôsobilo najvyššiu infláciu v Európe za posledných 10 rokov. V rámci Únie totiž zmohutnela o 3,2 percenta, v eurozóne štatistici hlásili medziročný skok o rovné tri percentá.
„Hlavným dôvodom týchto čísel je postpandemická situácia, keď dochádza k prudkému oživovaniu globálnej ekonomiky, čo tlačí ceny nahor. Navyše, to všetko v prostredí, do ktorého centrálne banky pumpovali bezprecedentné množstvo 'nových' peňazí,“ vysvetlil súčasný vývoj hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda.
V
Inflácia v Únii aj v eurozóne v auguste výrazne vzrástla
20. 9. 2021
Miera inflácie v Európskej únii aj v eurozóne v auguste prudko vzrástla a dostala sa na najvyššiu hodnotu za takmer desať rokov. V celej dvadsaťsedmičke únijných krajín inflácia vystúpila na 3,2 percenta z júlovej hodnoty 2,5 percenta.
V 19 štátoch, ktoré používajú spoločnú menu euro, potom inflácia dosiahla tri percentá. To je proti júli nárast o osem desatín percentuálneho bodu.
Vo svojej konečnej správe to dnes oznámil európsky štatistický úrad Eurostat. Inflácia tým prvýkrát výrazne prekročila cieľ Európskej centrálnej banky (ECB).
Tá má v úmysle rast cien v záujme oživenia ekonomiky udržiavať na dvoch percentách ročne.
V