Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
Slovensko uhradí do rozpočtu Európskej únie viac ako 277 miliónov eur
8. 12. 2021
Slovensko uhradí do rozpočtu Európskej únie 277,25 milióna eur za údajný výpadok výnosu z cla v súvislosti s dovozom podhodnoteného čínskeho textilu a obuvi. Rozhodla o tom vláda premiéra Eduarda Hegera, ktorá ale samotnú výšku spomínaného výpadku naďalej spochybňuje. Európska komisia v súvislosti s dovozom tovaru z Číny požaduje peniaze aj od iných členských štátov Európskej únie vrátane Česka.
Podozrenie na podhodnotenie dovážaného čínskeho textilu a obuvi na Slovensko sa týkalo rokov 2012 až 2019. To podľa dostupných informácií viedlo k zníženiu vybraného cla ako príjmu spoločného rozpočtu Európskej únie. Prípad vyšetrovalo generálne riaditeľstvo Európska komisia pre rozpočet a Európsky úrad pre boj proti podvodom. Slovenská vláda sa rozhodla uhradiť spomínanú čiastku kvôli tomu, aby ďalej nerástli úroky z omeškania. Platbu, ktorá zhruba zodpovedá desatine ročného príjmu Slovenska z rozpočtu Európskej únie, krajina uskutoční s výhradou.
V
Nezamestnanosť v eurozóne mierne klesá
3. 12. 2021
Miera nezamestnanosti v eurozóne zaznamenala v októbri mierny pokles. Dosiahla 7,3 percenta, čo v porovnaní so septembrom predstavuje zníženie o 0,1 percentuálneho bodu. Poukázali na to vo štvrtok zverejnené údaje štatistického úradu Európskej únie Eurostat, ktorými úrad potvrdil očakávania ekonómov.
V širšej Európskej únii sa miera nezamestnanosti nemenila, ukázali údaje Eurostatu. Aj v októbri tak dosiahla 6,7 percent, čo je úroveň, na ktorú klesla v septembri z augustovej hodnoty 6,9 percent. V medziročnom porovnaní však pokles zaznamenali obidva bloky. V októbri minulého roka dosiahla nezamestnanosť v eurozóne 8,4 percent a v celej Európskej únii 7,5 percenta. Znížila sa aj nezamestnanosť medzi mladými ľuďmi. Ako ukázali údaje Eurostatu, miera nezamestnanosti vo vekovej kategórii do 25 rokov dosiahla v októbri v eurozóne aj v celej Európskej únii 15,9 percent. V predchádzajúcom mesiaci zaznamenala v rámci eurozóny 16,1 % a v rámci širšej Európskej únie 16 percent.
V
Inflácia v eurozóne je najvyššia od vzniku eura
1. 12. 2021
Medziročná miera inflácie v eurozóne v novembri vystúpila na 4,9 percenta, a dostala sa tak na najvyššiu hodnotu od zavedenia spoločnej európskej meny euro pred dvadsiatimi rokmi. Zvýšila sa tak zo 4,1 percenta v októbri, najmä kvôli pokračujúcemu zdražovaniu energií. Vo svojom rýchlom odhade to dnes oznámil štatistický úrad Eurostat. Údaje za celú Európsku úniu odhad neobsahuje, tieto dáta budú zverejnené v polovici decembra.
Oproti októbru sa ceny zvýšili o 0,5 percenta. Rast inflácie, ktorý podľa ekonómov súvisí s hospodárskym oživením sprevádzaným zdražovaním energií a nedostatkom niektorých surovín, pokračuje už od konca leta. Aj v novembri sa na jej výške podieľali predovšetkým energie, ktoré medziročne zdraželi o 27,4 percenta (v októbri o 23,4 percenta). Oproti októbru sa ceny zvýšili o 0,5 percenta. Rast inflácie, ktorý podľa ekonómov súvisí s hospodárskym oživením sprevádzaným zdražovaním energií a nedostatkom niektorých surovín, pokračuje už od konca leta. Aj v novembri sa na jej výške podieľali predovšetkým energie, ktoré medziročne zdraželi o 27,4 percenta (v októbri o 23,4 percenta).
V
Európske akcie zaznamenali prudký pád
29. 11. 2021
Európske akcie dnes utrpeli najprudší pokles od vlaňajšieho júna. Pod zvýšený tlak sa dostali kvôli obavám z hospodárskych dopadov novej mutácie koronaviru, ktorá bola zistená v Juhoafrickej republike. Paneurópsky akciový index STOXX Europe 600 odpísal 3,67 percenta a obchodovanie uzavrel na 464,05 bodu.
Za celý týždeň tak prišiel asi o 4,5 percenta. "Táto nová varianta vírusu prichádza v najhoršom možnom čase, pretože Európa a niektoré severné časti Spojených štátov sú v napätej situácii kvôli už tak vysokým počtom nových prípadov a hospitalizácií," povedal podľa agentúry Reuters analytik Peter Garnry zo spoločnosti Saxo Bank.
"Akcie reagujú negatívne, pretože sa zatiaľ nevie, do akej miery budú voči novému variantu účinné vakcíny, čím sa zvyšuje riziko nových uzáver," dodal.
Nová verzia koronaviru s označením B.1.1.529 sa rýchlo šíri v najľudnatejšej provincii Juhoafrickej republiky a podľa vedcov sú doterajšie poznatky o nej znepokojujúce.
Nesie totiž mimoriadny počet mutácií, a mohla by tak byť agresívnejšia ako predchádzajúce varianty. Mnoho krajín, vrátane európskych, už reaguje zákazom letov zo zasiahnutej oblasti.
V