Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
Nemecko podporuje embargo na ruskú ropu
2. 5. 2022
Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková potvrdila, že Berlín podporuje embargo na ruskú ropu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
Nemecko je teraz pripravené zaobísť sa bez ruskej ropy aj niekoľko rokov, uviedla Baerbocková v rozhovore pre nemeckú televíziu ARD.
Dôvodom sú nové kontrakty na dodávky ropy. Ešte pred niekoľkými týždňami by Nemecko podľa nej okamžité zastavenie importu ruskej ropy nezvládlo.
Podiel ruskej ropy na nemeckej spotrebe ropy padol v priebehu niekoľkých týždňov na 12 percent z približne 35 percent pred ruskou inváziou na Ukrajinu, ukázala správa spolkovej vlády.
S nemeckým súhlasom s embargom rastie tlak na zvyšné členské štáty Európskej únie, ktoré ešte brzdia zastavenie dodávok ropy z Ruska.
V pondelok sa v Bruseli stretnú ministri energetiky EÚ, aby diskutovali o tejto otázke. Okrem toho budú hovoriť o zastavení dodávok ruského plynu do Poľska a Bulharska a platbách za ruský plyn.
V
Slovensko dostalo od EU pomoc viac ako dvesto miliónov eur
29. 4. 2022
Slovensko dostalo na pomoc s utečencami z Ukrajiny vyše 209 miliónov eur. Európska komisia vyplatila spolu všetkým 27 členským štátom Európskej únie zálohové platby vo výške 3,5 miliardy eur, aby im pomohla zvládnuť príchod ľudí utekajúcich pred vojnou.
Komisia spresnila, že platby pre nástroj REACT-EU sa uskutočnili v rámci Kohéznej akcie Európskej únie pre utečencov v Európe (CARE). Po invázii Ruska na Ukrajinu, ktorá sa začala 24. februára, eurokomisia zmobilizovala úsilie na podporu civilistov utekajúcich pred vojnou a na pomoc členským štátom, ktoré utečencov z Ukrajiny hostia a starajú sa o nich.
Jedným z opatrení komisie bolo to, že zaviedla možnosť flexibilne mobilizovať dostupné zdroje z kohéznej politiky v rámci programov na roky 2014 – 2020 a možnosť 100-percentného spolufinancovania a navrhla zvýšiť predbežné financovanie v rámci REACT-EU o 3,5 miliardy eur.
V
Nemeckej ekonomike hrozí pre vojnu na Ukrajine pokles
25. 4. 2022
Nemeckej ekonomike hrozí, že tento rok klesne takmer o 2 %, ak vojna na Ukrajine eskaluje a embargo na ruské uhlie, ropu a plyn zasiahne dodávateľov energií a priemysel. Uviedla to v piatok centrálna banka Bundesbank.
Nemecká centrálna banka vo svojej mesačnej správe odhadla, že embargo na ruské fosílne palivá povedie k zníženiu výkonu ekonomiky o približne 5 percentuálnych bodov v porovnaní s marcovým základom.
A aj keď by v nasledujúcich rokoch mali byť tieto straty o niečo menšie, najmä ak budú ruské dodávky energie postupne nahradené a prídelový efekt sa zmierni, aktivita v roku 2024 bude stále výrazne nižšia ako pri predchádzajúcich odhadoch.
Experti majú stále problémy s presnejšími odhadmi ekonomického vplyvu vojny na Európu. Existuje totiž veľké riziko, že eskalácia ruského útoku na Ukrajinu prinesie ďalšie sprísnenie sankcií a protisankcie, pričom najväčší vplyv na rast bude mať úplný zákaz dovozu energií.
V
Priemyselná produkcia v Európskej únii sa zvýšila
21. 4. 2022
Priemyselná produkcia v eurozóne aj v celej Európskej únii sa vo februári zotavila z januárového poklesu a vzrástla vďaka väčšej výrobe spotrebného tovaru, ktorá kompenzovala pokles výroby energií a kapitálových produktov. Ukázali to v stredu údaje európskeho štatistického úradu Eurostat.
Z prvého odhadu Eurostatu vyplýva, že vo februári 2022 sa produkcia priemyslu po očistení od sezónnych vplyvov zvýšia oproti januáru v regióne, ktorý zaviedol euro, 0,7 percent a v celej Európskej únii o 0,6 percent. V januári 2022 pritom klesla priemyselná výroba v eurozóne medzimesačne o 0,7 percent a v Európskej únii o 0,3 percent.
V medziročnom porovnaní vzrástla vo februári 2022 priemyselná produkcia v euroregióne o dve percentá a v Európskej únii o tri percentá. K medzimesačnému nárastu priemyselnej produkcie v eurozóne prispelo vo februári 2022 zvýšenie výroby tovarov dlhodobej spotreby o 2,7 percentá, krátkodobej spotreby o 1,9 percent a polotovarov o 0,9 percent, zatiaľ čo výroba kapitálových tovarov klesla o 0,1 percent a energií o 1,1 percent.
V Európskej únii vzrástla v sledovanom období výroba tovarov dlhodobej spotreby o 2,4 percent, krátkodobej spotreby o 1,7 percent a polotovarov o 0,8 percent. Výroba kapitálových produktov bola stabilná a v energetike klesla o 0,6 percent.
V