Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
Nemecko bude za ruský plyn platiť v eurách
1. 4. 2022
Nemecko bude aj naďalej platiť Rusku za plyn v eurách. Povedal to vo štvrtok nemecký kancelár Olaf Scholz. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Ako Scholz uviedol na tlačovej konferencii s rakúskym kolegom Karlom Nehammerom, ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi povedal, že Nemecko preverilo zmluvy s Ruskom v oblasti dodávok plynu a bude pokračovať v platbách v eurách a občas v dolároch.
Zároveň zopakoval, že dúfa, že Nemecku sa podarí odstrihnúť sa od ruských dodávok ropy a uhlia do konca roka, v prípade plynu však tento proces bude trvať dlhšie.
Nemecký kancelár tak potvrdil pozíciu Berlína, ktorý odmietol požiadavku Ruska začať platiť od apríla za dodávky ruského plynu v rubľoch. Putin vo štvrtok informoval, že podpísal dekrét, ktorý stanovuje, že od prvého apríla musia zahraniční odberatelia ruského plynu platiť za dodávky v ruskej mene.
"Ak budú chcieť nakúpiť ruský plyn, budú si musieť otvoriť v ruských bankách účty v rubľoch. Z týchto účtov sa od zajtra budú realizovať platby za dodávky plynu," uviedol Putin.
"Ak sa platby nezrealizujú, budeme to považovať za neuhradenie záväzkov, čo so sebou ponesie následky. Nám nikto nedodáva zadarmo a my tiež nemienime robiť charitu. To znamená, že súčasné kontrakty sa ukončia," dodal.
Podľa Nemecka, ako aj Francúzska je však požiadavka na platby v rubľoch neakceptovateľným porušením kontraktov a fakticky "sa rovná vydieraniu".
V
Česká národná banka zvýšili úrokové sadzby
1. 4. 2022
Banková rada Českej národnej banky dnes zvýšila základnú úrokovú sadzbu o 0,5 percentuálneho bodu na päť percent. Informovala o tom hovorkyňa centrálnej banky Markéta Fišerová.
Dôvodom rastu sadzieb je rastúca inflácia a s tým spojená snaha centrálnej banky tlmiť inflačné očakávania, teda že inflácia naďalej rýchlo porastie. Takto vysoko bola základná úroková sadzba v Česku naposledy v roku 2001. Zároveň dnes išlo o piate nadštandardné zvýšenie základnej sadzby o viac ako 0,25 percentuálneho bodu v rade za sebou. Ekonómovia dnešný krok centrálnej banky očakávali.
"Súčasný ekonomický vývoj vykazuje stagflačný trend, čo je všeobecne pre centrálne banky nepríjemná dilema. Avšak v situácii s veľmi nízkou mierou nezamestnanosti v tuzemskej ekonomike sa ČNB rozhodla klásť zatiaľ dôraz na boj s infláciou a obavy týkajúce sa ohrozenia rastu ekonomiky sú zatiaľ na druhej koľaji," uviedol hlavný ekonóm Českej bankovej asociácie Jakub Seidler. Dodal, že ďalšie zvyšovanie úrokových sadzieb už zrýchľovanie inflácie v tomto roku nezvráti.
ČNB dnes tiež zvýšila lombardnú sadzbu o 0,5 percentuálneho bodu na šesť percent. Lombardná sadzba je percentuálna sadzba, za ktorú si obchodné banky môžu požičať v centrálnej banke peniaze. Diskontnú sadzbu, na ktorú sú napríklad naviazané penále za nesplácané úvery, zvýšila rovnako o 0,5 percentuálneho bodu na štyri percentá.
Od sadzieb centrálnej banky sa odvíjajú úroky bankových vkladov a úverov. Podnikom vyššie úroky prinášajú drahšie úvery na investície a prevádzku, domácnostiam zase drahšie pôžičky na bývanie.
V
Ukrajina chce krajinám EÚ pomôcť vymaniť sa zo závislosti na Rusku
28. 3. 2022
Ukrajina ponúkla krajinám Európskej únie vlastné podzemné zásobníky plynu s cieľom zvýšiť ich strategické rezervy, čo by EÚ mohlo pomôcť vymaniť sa zo závislosti od dovozu plynu z Ruska. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
Ukrajinský minister energetiky Herman Haluščenko uviedol, že Ukrajina má najväčšie podzemné zásobníky plynu v Európe a je pripravená umožniť ich využitie krajinami Európskej únie.
Ako počas víkendu napísal na Facebooku, aj napriek vojenskej agresii Ruska Ukrajina naďalej zostáva v otázke energetickej bezpečnosti silným a dôveryhodným partnerom Európy.
Minister privítal, že Európska únia sa v reakcii na útok Ruska na Ukrajinu chce čo najskôr vymaniť zo svojej závislosti od ruského plynu, súčasťou čoho sú dohodnuté spoločné nákupy suroviny od ďalších dodávateľov. Ukrajina by k tejto solidarite mohla prispieť ponukou vlastných zásobníkov, dodal Haluščenko.
V
Únia sprísňuje pravidlá na antibiotiká v mäse
21. 3. 2022
Ešte v októbri prehrmela médiami správa o stiahnutí obrovského množstva bravčového mäsa zo známeho reťazca. U našich západných susedov to nariadil Český veterinárny úrad, pretože 17,5 tony prekročilo limity na antibiotiká až 60-násobne. Lidl tak nemal na výber a tovar pôvodom z Poľska zmizol z predajní. Okrem negatívneho vplyvu na naše zdravie tieto látky totiž významne vplývajú aj na životné prostredie.
Európska únia dlhodobo bojuje práve s týmto problémom. Už od roku 2006 obmedzuje používanie antibiotík u zvierat, avšak v tomto roku pravidlá ešte sprísnila. V rámci svojej Európskej zelenej dohody sa zaviazala znížiť použitie liečiv v živočíšnej výrobe o 50 percent do roku 2030. Niektoré krajiny s tým však môžu mať problém.
V