Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
Eurostat zverejní údaje o júnovej nezamestnanosti
30. 7. 2010
Európsky štatistický úrad Eurostat dnes zverejní predbežné údaje o nezamestnanosti v krajinách eurozóny a celej Európskej únie (EÚ) za jún 2010. Vyplýva to zo zverejnených štatistík Eurostatu.
Miera nezamestnanosti v eurozóne v máji tohto roka stagnovala na desiatich percentách. Nezamestnanosť v celej Európskej únii (EÚ) stagnovala na úrovni 9,6 %. Podľa odhadov Eurostatu bolo v máji v celej EÚ celkovo 23,127 milióna ľudí bez práce, z toho 15,789 pochádza z krajín eurozóny. V krajinách EÚ klesol medzimesačne v máji počet nezamestnaných o 37 tisíc, ale v eurozóne stúpol o 35 tisíc.
Rokovania, ktoré mali ukončiť štrajk gréckych vodičov zlyhali
29. 7. 2010
Atény – Rokovania Gréckej vlády so štrajkujúcimi vodičmi cisterien a nákladných automobilov, kde vláda žiadala od vodičov ukončenie ich štrajku a návrat do práce zlyhalo.
Vláda chcela týmto rokovaním ukončiť problémy so zásobovaním potravinami a pohonnými hmotami. Protestná akcia tak bude pokračovať aj v nasledujúcich dňoch, pričom naftu a benzín už má údajne iba zhruba päť percent čerpacích staníc. Štrajk už vyvolal poplach vo firmách a predstavuje ďalší vážny úder cestovnému ruchu, ktorý sa podieľa zhruba 20 % na celkovom výkone gréckej ekonomiky. Vláda nevylúčila ani možnosť, že nahradí štrajkujúcich vodičov štátnymi zamestnancami, by zabezpečila zásobovanie krajiny palivom. Šoféri protestujú proti zmene licenčných pravidiel, ktoré sa majú zosúladiť s pravidlami Európy.
Inflácia v eurozóne pravdepodobne vzrastie o 1,8 %
26. 7. 2010
BRUSEL - Miera medziročnej inflácie v krajinách eurozóny by v júli podľa očakávania trhu mala vzrásť o 1,8 percenta.
Trh tak očakáva, že miera medziročnej inflácie vzrastie oproti júnu o dve desatiny percentuálneho bodu. Ak sa očakávanie analytikov naplní, miera inflačných tlakov v krajinách európskej šestnástky vzrastie na najvyššiu úroveň od konca roka 2008.
Dlhodobý inflačný cieľ Európskej centrálnej banky je na úrovni dvoch percent.
Spotrebiteľská dôvera v eurozóne v júli stúpla
23. 7. 2010
Brusel - Spotrebiteľská dôvera v eurozóne sa tento mesiac vyšplhala na viac ako dvojročné maximum kvôli poklesu obáv ohľadom dlhovej krízy.
Európska komisia oznámila, že index dôvery pre eurozónu podľa jej prvého odhadu v júli stúpol na mínus 14,1 bodu z júnových mínus 17,3 bodu.
V celej Európskej únii sa index dôvery v júli zvýšil na mínus 13,8 bodu z mínus 14,9 bodu v predchádzajúcom mesiaci. Údaje o vývoji spotrebiteľskej dôvery sú podľa agentúry Reuters ďalšiou známkou toho, že ekonomika eurozóny sa oživuje z hospodárskej krízy aj napriek chaosu na trhu s vládnymi dlhopismi a neistote ohľadom zdravia bankového sektora.