Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
Rakúsko sa už pracovníkov z EÚ nebojí.
24. 8. 2010
Rakúsko sa už neobáva toho, že by pracovníci z nových členských krajín v budúcom roku po prechodných opatreniach ohrozili jeho pracovný trh.
Na zamestnancov z európskych nováčikov je krajina pripravená. Novinárov o tom v pondelok informoval rakúsky minister zahraničia Michael Spindelegger. Ľudia z nových členských štátov, medzi ktoré patrí aj Slovensko, sa zatiaľ nemôžu v Rakúsku uchádzať o prácu bez pracovného povolenia. Tieto prekážky by mali padnúť od mája 2011. Rakúsky pracovný úrad pritom vlani evidoval tisíce voľných miest pre čašníkov, kuchárov a chyžné.
V EÚ je 23 tisíc ľudí bez práce
19. 8. 2010
Podľa posledného prieskumu bolo v júli v Európskej únii 23 062 tisíc občanov bez práce. Miera nezamestnanosti tak v EÚ dosahuje 9,6%.
Nezamestnanosť v Európskej únii je však nižšia ako v krajinách eurozóny o 0,4%. V súčasnej dobe je najnižšia nezamestnanosť v Rakúsku (3,9%), Holandsku (4,4%) a Luxembursku (5,3%). Najvyššia nezamestnanosť je v Španielsku (20%), Lotyšsku (20%) a Estónsku (19%). Slovensku, so 14,1-percentnou nezamestnanosťou, patrí piata priečka. Nezamestnanosť žien v EÚ predstavuje 10,2% a mužov 9,8% .
Priemerná hektárová úroda obilnín v EÚ tento rok stúpne
19. 8. 2010
Podľa prognózy Európskej komisie dosiahne v tomto roku priemerná hektárová úroda obilnín spolu (pšenica, jačmeň, kukurica a ostatné obilniny) v EÚ-27 5,1 t/ha, čo je o 0,7 % viac ako minulý rok.
Tohtoročná úroda obilnín bude však o 5 % vyššia ako bol priemer za posledných päť rokov. Vyplýva to zo správy Agrárnych trhových informácií Slovenska. Celková osevná plocha obilnín v EÚ sa v roku 2010 podľa prognózy EK oproti roku 2009 pritom zníži o 3 %.
Slovensko Grécku nepožičia
12. 8. 2010
Po včerajšom hlasovaní v parlamente, poslanci SR neschválili poskytnutie finančnej pomoci zadlženému Grécku.
Na druhej strane však Národná rada SR súhlasila, aby sa krajina zapojila do tzv. záchranného fondu eurozóny na pomoc štátom vo finančných ťažkostiach. Proti pôžičke Grécku hlasovalo 69 Z 84 poslancov a to všetci poslanci trojice vládnych strán SDKÚ-DS, SaS a Most-Híd, pridala sa tiež pätica zákonodarcov opozičnej SNS. Pomoc Aténam podporil iba A.Marcinčin z koaličného KDH, zvyšní členovia hnutia sa zdržali. Poslanci opozičného Smeru-SD nehlasovali. Bratislava mala pôvodne požičať Aténam 817,85 milióna eur.