Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
EÚ o pomoci Portugalsku
16. 5. 2011
Ministri financií Európskej únie aj eurozóny dnes budú schvaľovať finančnú pomoc pre Portugalsko.
So záchranným balíčkom pre tretiu krajinu eurozóny, ktorá musela požiadať o pomoc, vo výške 78 miliárd eur súhlasia všetky členské štáty vrátane Slovenska. Rovnaká suma ako z EFSM poputuje do Lisabonu aj zo súčasného záchranného fondu eurozóny (EFSF) a z Medzinárodného menového fondu. Medzinárodné spoločenstvo tak uplatnilo úplne rovnaký model ako pri pomoci Írsku, kde finančnú záchranu takisto delilo na tretiny medzi EFSM, EFSF a MMF. Podobný ako v prípade Írska by mal byť aj úrok zo záchranného fondu eurozóny, ktorý sa bude podľa eurokomisára pre hospodárske a menové záležitosti Olliho Rehna pohybovať medzi 5,5 až 6,0 %. Pri EFSM aj MMF je úroková sadzba o niečo nižšia.
Gréci asi požiadajú o ďalšiu európsku pomoc
9. 5. 2011
Gréci potrebujú ďalšiu európsku pomoc. Podľa denníka Financial Times sa na tom zhodujú ministri financií štátov platiacich eurom.
Eurozóna a Medzinárodný menový fond už zadĺženému Grécku požičali 110 miliárd eur. Plán na záchranu Grécka však zlyháva. Otvorene to už priznal aj grécky minister financií Georgios Papaconstantinou. Gréci by si totiž už budúci rok mali opäť normálne požičiavať na finančných trhoch. Lenže úroky z gréckych dlhopisov zostávajú astronomicky vysoké. Trh proste v záchranu krajiny neverí, a Grécko tak podľa denníka asi požiada o ďalšie úvery, tentoraz zo záchranného balíka eurozóny. Variantom môže byť aj predĺženie doby splatnosti pôžičiek, ktoré musí Grécko budúci rok uhradiť. Gréci aj diplomati z eurozóny stále trvajú na tom, že krajina sa bankrotu dokáže vyhnúť.
Pomoc Portugalsku: 12 miliárd eur pre banky
5. 5. 2011
Medzinárodná finančná pomoc Portugalsku, ktorej celková výška dosahuje 78 miliárd eur, počíta až s 12 miliardami eur pre tamojšie banky. Agentúre Reuters to povedal informovaný zdroj.
Peniaze majú bankám pomôcť zvýšiť kapitálovú primeranosť. Predbežné odhady tiež podľa zdroja ukazujú, že HDP Portugalska tento rok aj na budúci rok klesne až o 2 %. Portugalsko sa v utorok dohodlo s EÚ a MMF na podmienkach finančnej pomoci na 3 roky. Krajina si ale bude musieť do roku 2013 zaistiť z privatizácie štátneho majetku asi 5,3 miliardy eur.
SRN a Rakúsko uvoľní trh práce
2. 5. 2011
Občania ČR, SR a ďalších šiestich štátov strednej a východnej Európy, ktoré vstúpili do Európskej únie v roku 2004, sa môžu od 1.5. bez akýchkoľvek prekážok uchádzať o zamestnanie v Nemecku a v Rakúsku.
Obe krajiny ako posledné zo "starej" EÚ plne liberalizovali svoj pracovný trh pre záujemcov z nových členských krajín. Žiadny veľký nápor uchádzačov o prácu z tohto regiónu ale neočakávajú.
Nemecký minister hospodárstva R. Brüderle sa domnieva, že to pomôže vyriešiť nedostatok pracovných síl a naopak Verdi F. Bsirke sa obáva, že príchod nových zamestnancov povedie k znižovaniu platov.