Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
Brusel chce obmedziť biopalivá z obilnín
14. 11. 2012
Neúroda obilnín vo svete, rast cien potravín a zvyšujúci sa odlev kukurice, repky a ďalších energetických plodín na výrobu biopalív vedie Európsku úniu k prehodnocovaniu legislatívy pre výrobu a používanie biopalív.
Európska komisia najnovšie navrhuje, aby sa polovica zo stanovených 10 percent biopalív vyrobila z odpadových surovín.
V súčasnosti sa v Európskej únii vyrábajú biopalivá prvej generácie z poľnohospodárskych plodín, pričom platí smernica, že do roku 2020 má byť v každom litri benzínu a nafty 10 percent biopalivovej zložky.
Európska komisia teraz navrhuje, aby v roku 2020 tvorili polovicu zo stanovených 10 percent biopalivá druhej generácie, ktoré sa majú vyrábať z odpadových surovín.
Slovensko v roku 2060 bude na úrovni Francúzov
14. 11. 2012
Slovenská ekonomika bude na tom v roku 2060 podobne ako tá francúzska.
Vyplýva to z dlhodobej prognózy OECD, ktorá porovnávala hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa svojich členov. Západné krajiny začneme dobiehať už v tomto roku.
V tom roku dosiahne Slovensko 85 percent z HDP na obyvateľa súčasnej eurozóny, teraz je to len 70 percent.
Lepšie ako slovenskej ekonomike sa však bude dariť Česku. Kým sme prvých dvadsať rokov od rozdelenia spoločného štátu začali Čechov dobiehať, v nasledujúcich desaťročiach sa nám vzdialia. Výkon českej ekonomiky bude v roku 2060 na úrovni krajín ako Rakúsko, Kórea či Írsko.
Najvyspelejšou krajinou sveta bude o necelých 50 rokov Nórsko. Za ním nasledujú Spojené štáty, Švajčiarsko a Austrália.
Rekordný rok budú očakávať slovenské automobilky
25. 10. 2012
Nový rekord v tomto roku na Slovensku nastane vo výrobe osobných automobilov
Firmy vyrobia až 850 000 osobných automobilov.
Vlani to bolo o 200 000 menej.
Výroba na Slovensku v posledných rokoch rastie. Vlani sa zvýšila o takmer 14 percent na 639 763 áut, krajina sa tak v tejto kategórii dostala v prepočte na obyvateľa na svetovú špičku. Tento rok bude rast ešte vyšší.
Európsky dohľad nad bankami od januára 2013 nebude
19. 10. 2012
Jednotný dohľad nad bankami nezačne fungovať od 1. januára 2013, ale až v priebehu roku 2013.
Do konca roka sa podľa dohody európskych lídrov len vytvorí právny rámec, aby mohla Európska centrálna banka európske banky kontrolovať.
Jednotný dohľad nad bankami je prvý krok chystanej bankovej únie, ktorá má mať pod kontrolou asi 6000 európskych bánk. Platiť má pre krajiny eurozóny, štáty, ktoré eurom neplatia sa môžu pripojiť.
Súčasťou bankovej únie je okrem jednotného dohľadu aj garančný systém vkladov a fond na riešenie problémov bánk, ale tieto návrhy ešte nie sú rozpracované.