Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
Väčšina únie padla. Slovensko sa drží v pásme rastu
16. 5. 2013
Slovenská ekonomika rástla piatym najrýchlejším tempom v EÚ.
Väčšina krajín ukázala červené čísla rastu. Najväčší pokles HDP zaznamenali problémové krajiny eurozóny - Grécko, Cyprus a Portugalsko. V červenom pásme sa ocitla aj ČR.
Z najväčších európskych ekonomík sa do mínusu dostalo už aj Nemecko (-0,3 percenta). Ekonomika Slovenska vzrástla medziročne tempom 0,9 percenta. V menovom bloku je tak po Estónsku druhou najrýchlejšie rastúcou krajinou.
Dôvera v Európsku úniu klesá
14. 5. 2013
Dôvera v EÚ je medzi jej obyvateľmi stále nižšia, pričom najskeptickejší sú Gréci a najoptimistickejší Nemci.
Úniu pozitívne vníma v priemere 45 percent Európanov, minulý rok to však bolo až 60 percent. V Grécku EÚ verí len 33 percent opýtaných. Najväčší pokles zaznamenali vo Francúzsku - zo 60 percent minulý rok na 41 percent v súčasnosti.
Výroba centových euromincí je stratová
14. 5. 2013
Od januára 2002 členské štáty eurozóny vyrobili vyše 45,8 miliardy kusov jednocentových a dvojcentových euromincí.
EK navrhla štyri scenáre budúcnosti jednocentových a dvojcentových euromincí.
Komisár EÚ pre ekonomické a finančné záležitosti uviedol, že EK uskutočnila sériu konzultácií so združeniami zamestnávateľov a spotrebiteľov, štátnymi pokladnicami a centrálnymi bankami, pričom snahou bolo zistiť výhody a nevýhody stiahnutia euromincí s najmenšou nominálnou hodnotou z obehu.
Takmer dve tretiny mladých Grékov sú bez práce
10. 5. 2013
Nezamestnanosť mladých v Grécku vo februári stúpla na rekordných 64 %, čo je dôkazom zlého stavu ekonomiky napriek známkam zlepšenia podnikateľskej nálady.
Atény už znížili minimálnu mzdu pre ľudí do 25 rokov o 32 % na približne 500 eur v snahe motivovať zamestnávateľov. Počet mladých ľudí bez práce však naďalej stúpa, a to napriek náznakom toho, že to najhoršie majú Gréci už za sebou.