Miliardy z eurofondov môžu prepadnúť
13. 4. 2023
Do konca roka musíme denne vyčerpať viac ako 20 miliónov eur. Za eurofondy, ktoré môžu prepadnúť, by sa podľa Rašiho dali postaviť tri univerzitné nemocnice, každý v hodnote 500 miliónov eur. Slovensko musí do konca roka denne vyčerpať viac ako 20 miliónov eur z eurofondov. V stredu na to upozornil podpredseda mimoparlamentného Hlasu-SD a poslanec Národnej rady Richard Raši na tlačovej konferencii. Krajine podľa predstaviteľov strany hrozí, že bude Európskej únii vracať rovnako veľký balík peňazí, ako je v pláne obnovy.
„Máme nevyčerpaných približne 5,49 miliardy eur a ak by sme ich chceli vyčerpať všetky, každý deň vrátane víkendov a sviatkov by sme museli čerpať viac ako 20 miliónov eur," upozornil Raši. Dodal tiež, že za prvý štvrťrok Slovensko vyčerpalo 414 miliónov eur, takže čerpanie vychádza na 4,6 milióna eur denne.
Za eurofondy, ktoré môžu prepadnúť, by sa podľa Rašiho dali postaviť tri univerzitné nemocnice, každá v hodnote 500 miliónov eur, a 80 okresných po 50 miliónov eur. Vyzval dočasne povereného premiéra Eduarda Hegera, ale aj prezidentku SR Zuzanu Čaputovú, aby okamžite prevzali kroky, ako krízové riadenie na Ministerstve investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR či vymenovanie úradníckej vlády.
Odborník strany na samosprávy Michal Kaliňák upozornil, že neminuté eurofondy treba bezodkladne presunúť do projektov, ktoré sa dajú ihneď uskutočňovať. „Máme v havarijnom stave 1 771 mostov, na dobudovanie vodovodov a kanalizácií potrebujeme viac ako štyri miliardy eur a my ideme tieto peniaze vracať do Bruselu," dodal.
S
(Zdroj: hnolnine.sk)
Až polovica Čechov považuje rozpad Československa za chybu
29. 5. 2017
Polovica Čechov hodnotí rozdelenie Československa spred 25 rokov negatívne. Ukazujú to výsledky bleskového prieskumu spoločnosti Median pre Český rozhlas.
V minulosti pritom jednoznačne prevažoval postoj, že rozdelenie krajiny bolo správne. Teraz vníma pozitívne rozpad Československa zhruba 44 percent ľudí, šesť percent sa k otázke nevedelo vyjadriť, informoval dnes Radiožurnál Českého rozhlasu. Úlohu vtedajších premiérov Václava Klausa a Vladimíra Mečiara pri delení krajiny vníma väčšina Čechov skôr negatívne. Pozitívne hodnotí úlohu Klausa a Mečiara pri delení Československa tretina ľudí, vyplýva z prieskumu. Veľká časť ľudí si taktiež myslí, že rozdelením spoločnej federácie získali viac Česi než Slováci. Bleskový prieskum realizovala spoločnosť Median v dňoch 25. a 26. mája a zúčastnilo sa na ňom viac ako tisíc ľudí.
zdroj: hnonline.sk
EK schválila peniaze na Národný futbalový štadión. Prispeje k podpore športu a kultúry.
26. 5. 2017
- Európska komisia (EK) schválila podporu Slovenska na výstavbu Národného futbalového štadióna v Bratislave vo výške 36 miliónov eur.Komisia dospela k názoru, že uvedené opatrenie prispeje k podpore športu a kultúry bez toho, aby narušilo hospodársku súťaž na jednotnom trhu EÚ.
Informovala o tom Zuzana Harvanová zo Zastúpenie Európskej komisie v SR.
Tehelné pole sa konečne zmení na pýchu futbalu. Poklepali základný kameň výstavby Slovensko oznámilo Komisii, že plánuje poskytnúť verejnú podporu vo výške celkom 35,96 milióna eur na výstavbu Národného futbalového štadióna v Bratislave. Štát konkrétne uhradí formou priameho grantu 27,2 milióna eur z celkových skutočných investičných nákladov vo výške 75,2 milióna eur. SR okrem toho poskytne príjemcovi NFŠ, a.s., opciu na predaj, ktorá mu umožňuje odpredať štadión po ukončení výstavby štátu za cenu do 48 miliónov eur, ktorá zodpovedá rozdielu medzi skutočnými investičnými nákladmi a výškou priameho grantu.Nový štadión stavia STRABAG Pozemné a inžinierske staviteľstvo, s. r. o., ktoré má podľa zmluvy s investorom výstavby – spoločnosťou NFŠ, a. s., postaviť štadión v priebehu 76 týždňov za 49,81 milióna eur bez DPH (59,77 milióna eur s DPH). Nový futbalový štadión bude mať kapacitu viac ako 22-tisíc miest.
Štát sa zaviazal dostavať a odkúpiť nekomerčnú časť štadióna. Štát poskytne NFŠ dotáciu vo výške 27,2 milióna eur, avšak táto bude odpočítaná od kúpnej ceny. Akcionárom spoločnosti NFŠ je ŠK Slovan Bratislava futbal, a. s., ktorej predsedom predstavenstva je Ivan Kmotrík.
Lacná pracovná sila už nebude našou výhodou
24. 5. 2017
Je tu štvrtá priemyselná revolúcia a stredná Európa sa na ňu musí dobre pripraviť. Aj to je jedna z myšlienok, na ktorej sa zhodli účastníci Vyšehradského inovačného fóra, ktoré organizovali Hospodárske noviny.
Orientácia ekonomiky na priemysel sa čoskoro môže stať nevýhodou regiónu. S prichádzajúcou automatizáciou a robotizáciou totiž budeme čeliť novým výzvam. „Lacná pracovná sila v budúcnosti nebude našou konkurenčnou výhodou. Musíme sa zamerať na podporu inovácií,“ povedala Jadwiga Emilewicz, štátna tajomníčka Ministerstva rozvoja Poľskej republiky. Už v najbližších rokoch pocítime intenzívny nástup robotizácie a automatizácie. Ten bude mať dosah predovšetkým na krajiny, ktorých ekonomika má podobnú štruktúru ako tá slovenská. „Efekt robotizácie bude vplývať práve na naše krajiny, čo súvisí napríklad aj s automobilkami, kde je automatizácia na vysokej úrovni,“ vysvetlil Dávid Mihalik, vedúci Startup Hungary Koordinációs és Módszertani Kozpont.
zdroj: hnonline.sk
Londýn: 100 miliárd eur za brexit je veľa
22. 5. 2017
Británia opustí rokovania o svojom odchode z Európskej únie (EÚ), ak Brusel neupustí od požiadavky, aby za "rozvod" zaplatila až 100 miliárd eur. Vyhlásil to britský minister pre brexit David Davis v rozhovore pre nedeľník Sunday Times. Varoval, že rokovania o brexite sa tak zmenia na chaos a dodal, že aj 1 miliarda eur za brexit je "veľa peňazí". Výška účtu za brexit a charakter rokovaní o odchode Británie z EÚ sú predmetom diskusie už niekoľko týždňov.
Predseda Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker napríklad uviedol, že Británia by mala zaplatiť zhruba 50 miliárd libier (59,20 miliardy eur), zatiaľ čo luxemburský premiér Xavier Bettel naznačil, že účet za brexit sa bude pohybovať v pásme 40 - 60 miliárd eur. Londýnske noviny Financial Times zase odhadli, že sa jeho výška môže vyšplhať až na 100 miliárd eur. Inštitút autorizovaných účtovníkov v Anglicku a Walese naopak dospel k záveru, že Británia by za odchod z EÚ mala zaplatiť len 5 miliárd libier. Vláda britskej premiérky Theresy Mayovej vyhlásila, že si splní svoje záväzky voči EÚ, ale spochybnila spôsob, akým predstavitelia Bruselu dospeli k výslednej sume. Davis pripomenul, že rokovania o brexite, ktoré by sa mali začať 19. júna, budú veľmi turbulentné a on sám odmietne akýkoľvek návrh na vyriešenie otázok ako sú účet za brexit, práva občanov EÚ a režim na hraniciach medzi Severným Írskom a Írskom, kým sa nezačnú rokovania o spoločnom obchode. Očakáva preto, že prvým sporným bodom sa stane poradie jednotlivých bodov. Aj premiérka Mayová uvažuje o účte za brexit a pre Sunday Telegraph povedala, že "peniaze, ktoré Británia zaplatila v minulosti za spoločné európske projekty a Európskej investičnej banke, by sa tiež mali vziať do úvahy pre výpočet konečnej sumy." Upozornila, že diskusia sa zameriava v prvom rade na britské záväzky voči EÚ, ale nie na práva Londýna. A Británia dala jasne najavo, že okrem povinností sa bude dožadovať aj svojich práv.
zdroj: hnonline.sk