Miliardy z eurofondov môžu prepadnúť
13. 4. 2023
Do konca roka musíme denne vyčerpať viac ako 20 miliónov eur. Za eurofondy, ktoré môžu prepadnúť, by sa podľa Rašiho dali postaviť tri univerzitné nemocnice, každý v hodnote 500 miliónov eur. Slovensko musí do konca roka denne vyčerpať viac ako 20 miliónov eur z eurofondov. V stredu na to upozornil podpredseda mimoparlamentného Hlasu-SD a poslanec Národnej rady Richard Raši na tlačovej konferencii. Krajine podľa predstaviteľov strany hrozí, že bude Európskej únii vracať rovnako veľký balík peňazí, ako je v pláne obnovy.
„Máme nevyčerpaných približne 5,49 miliardy eur a ak by sme ich chceli vyčerpať všetky, každý deň vrátane víkendov a sviatkov by sme museli čerpať viac ako 20 miliónov eur," upozornil Raši. Dodal tiež, že za prvý štvrťrok Slovensko vyčerpalo 414 miliónov eur, takže čerpanie vychádza na 4,6 milióna eur denne.
Za eurofondy, ktoré môžu prepadnúť, by sa podľa Rašiho dali postaviť tri univerzitné nemocnice, každá v hodnote 500 miliónov eur, a 80 okresných po 50 miliónov eur. Vyzval dočasne povereného premiéra Eduarda Hegera, ale aj prezidentku SR Zuzanu Čaputovú, aby okamžite prevzali kroky, ako krízové riadenie na Ministerstve investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR či vymenovanie úradníckej vlády.
Odborník strany na samosprávy Michal Kaliňák upozornil, že neminuté eurofondy treba bezodkladne presunúť do projektov, ktoré sa dajú ihneď uskutočňovať. „Máme v havarijnom stave 1 771 mostov, na dobudovanie vodovodov a kanalizácií potrebujeme viac ako štyri miliardy eur a my ideme tieto peniaze vracať do Bruselu," dodal.
S
(Zdroj: hnolnine.sk)
Voľby do Európskeho parlamentu
8. 6. 2009
Vo voľbách do Európskeho parlamentu sa vo väčšine krajín darilo skôr pravici ako ľavici. Pravica by si tak mala udržať dominanciu v parlamente aj v novom funkčnom období.
Oproti súčasnému
stavu by sa však rozdiel medzi počtom
poslancov ľudovcov a socialistov, ktorí sú druhou najsilnejšou frakciou v
Štrasburgu, mal znížiť. Liberáli by mali zostať na treťom mieste. Vo viacerých krajinách dobré výsledky
zaznamenali krajne pravicové
nacionalistické či xenofóbne strany.
V Nemecku zvíťazili kresťanskí demokrati na čele s kancelárkou Angelou
Merkelovou, vo Francúzsku Únia za ľudové hnutie prezidenta Nicolasa
Sarkozyho.
Na Slovensku získala najväčšiu podporu a päť mandátov strana Roberta Fica.
Podporilo ju vyše 32 % voličov. Do
Európskeho parlamentu sa dostali SDKÚ, SMK a KDH (po dve kreslá), HZDS a SNS (po jednom kresle). SaS, Strana
zelených a koalícia KDS-OKS sa do parlamentu nedostali.
Sociálno-demokratické strany prehrali vo všetkých dôležitých štátoch.
Smer-SD tak bude jedna z mála delegácii Strany európskych socialistov, ktorá
posilnila. Oficiálne výsledky za Slovensko potvrdili rozdelenie síl v EP: PES 5
(Smer-SD), EPP 6 (SDKÚ-DS, SMK, KDH), UEN 1 (SNS) a ALDE 1 (HZDS).
(Zdroj: ETREND, EURACTIV)
Eurozóna zatiaľ nepotrebuje nové stimulačné opatrenia
5. 6. 2009
Medzinárodný menový fond (MMF) je presvedčený, že eurozóna si počínala dobre v snahe chrániť svoje hospodárstvo pred najhorším poklesom od konca druhej svetovej vojny a nové stimulačné opatrenia zatiaľ nepotrebuje.
Správa MMF hovorí, že v súčasnosti sa zdá, že ďalší stimul
nie je potrebný a najprv sa má umožniť doteraz prijatým opatreniam, aby
prejavili svoje účinky. MMF však v
správe hovorí aj o tom, že napriek určitým
pozitívnym znakom v ekonomike, kríza sa ešte neskončila. MMF svoju správu predloží v pondelok na
schôdzke skupiny ministrov financií eurozóny Eurogroup v Luxemburgu, na ktorej
sa zúčastnia aj zástupcovia Európskej centrálnej banky.
Voľby do Európskeho parlamentu sú prejavom nadnárodnej demokracie
5. 6. 2009
Svet sa stáva svedkom jednej z najneobyčajnejších udalostí demokratickej politiky. Voľby do europarlamentu sa priamo dotknú 375 miliónov ľudí z viac ako dvoch tuctov rôznych krajín. Tieto voľby sú najvýznamnejším prejavom nadnárodnej demokracie na tejto planéte.
Hlas každého eurovoliča sa môže stať dôležitejším než
kedykoľvek predtým. Má to dva dôvody: prvým je, že svet prechádza
najväčšou hospodárskou krízou od 30. rokov minulého storočia. Rozhodný,
koordinovaný postup v rámci celej EÚ je nevyhnutný, ak sa má minimalizovať
straau pracovných miest a prebudovať hospodárstva tak, aby v budúcnosti
mohli využívať výhody perspektívnych odvetví. Toto sa môže uskutočniť iba
s podporou európskych občanov.
Druhým dôvodom je skutočnosť, že Európsky parlament sa
má stať (pokiaľ Lisabonská zmluva bude ratifikovaná a nadobudne platnosť v
priebehu nastávajúcich mesiacov) ešte významnejším aktérom pri spravovaní
záležitostí Európy.
S vývojom
spoločenstiev sa vyvíja aj Európska únia. Na začiatku bolo cieľom EÚ
podporovať mier a vyššiu životnú úroveň – EÚ nielenže urovnala dávne
nepriateľstvá, ale prostredníctvom procesu rozšírenia rozšírila svoj priestor mieru, bezpečnosti
a prosperity do všetkých kútov kontinentu.
Dnes však ľudstvo čelí novým výzvam, ktoré
nerešpektujú žiadne hranice. Finančná kríza, zmena klímy, energetická neistota,
medzinárodný terorizmus a pandémie sú len niektoré z nich. Preto, i keď mnohí
ľudia považujú mier za zabezpečený, pre národy Európy stále neexistuje iná
alternatíva, než naďalej spolupracovať na základe partnerstva v rámci
inštitúcií EÚ.
Európskemu parlamentu, ktorý má v rukách zákonodarstvo
spolu s vládami jednotlivých štátov, ale aj s občanmi Únie Európska
komisia skladá účty.
Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso preto
vyzval občanov Únie aby si zvolili europoslancov, ktorí budú presadzovať ich
názory. Konanie týchto poslancov bude
mať vplyv na každodenný život občanov Európskej
únie.
Európsky parlament zmenil život Slovákov
4. 6. 2009
V sobotu si Slováci zvolia trinásť nových zástupcov v Bruseli. Od ich rozhodnutí budú závisieť stanoviská Európskej únie a teda aj ďalší vývoj Slovenska.
Európsky parlament prijíma legislatívne akty,
ktoré bezprostredne ovplyvňujú život občanov každej členskej krajiny.
Europarlament v podstate prijíma dôležité pravidlá, ktorými sa riadia štáty.
Preto má priamy vplyv na veľa vecí v bežnom živote občanov, do istej miery
reguluje vnútorný trh, zavádza antidiskriminačné prvky, nariaďuje kvóty.
Ovplyvňuje tým napríklad podmienky podnikania.
Činnosť europarlamentu sa takto napríklad
premietla do cien mobilných operátorov, do cien mlieka, rovnakých
bezpečnostných pravidiel, v ochrane životného prostredia.
Sú však aj oblasti, do ktorých europarlament a vôbec
únia nemôžu zasahovať. Europarlament neschvaľuje napríklad smernice týkajúce sa oblastí vnútra a
spravodlivosti. Tie rieši Európska rada alebo Rada ministrov.
Aby sa voliči mohli rozhodnúť, majú k dispozícii množstvo informačných
zdrojov. Napríklad na stránkach Európskeho parlamentu možno nájsť všetkých kandidátov
z jednotlivých krajín a na stránke Europarltv si možno pozrieť volebné spoty.
Nové informácie o voľbách sa okrem toho objavujú každý deň na sociálnych
sieťach ako Facebook alebo Twitter.
Výsledky volieb budú oznámené v
priamom prenose zo sídla Európskeho parlamentu. Prenos sa začne 7. júna 22. hodine.
(Zdroj: HNONLINE, ec.europa.eu)