Miliardy z eurofondov môžu prepadnúť
13. 4. 2023
Do konca roka musíme denne vyčerpať viac ako 20 miliónov eur. Za eurofondy, ktoré môžu prepadnúť, by sa podľa Rašiho dali postaviť tri univerzitné nemocnice, každý v hodnote 500 miliónov eur. Slovensko musí do konca roka denne vyčerpať viac ako 20 miliónov eur z eurofondov. V stredu na to upozornil podpredseda mimoparlamentného Hlasu-SD a poslanec Národnej rady Richard Raši na tlačovej konferencii. Krajine podľa predstaviteľov strany hrozí, že bude Európskej únii vracať rovnako veľký balík peňazí, ako je v pláne obnovy.
„Máme nevyčerpaných približne 5,49 miliardy eur a ak by sme ich chceli vyčerpať všetky, každý deň vrátane víkendov a sviatkov by sme museli čerpať viac ako 20 miliónov eur," upozornil Raši. Dodal tiež, že za prvý štvrťrok Slovensko vyčerpalo 414 miliónov eur, takže čerpanie vychádza na 4,6 milióna eur denne.
Za eurofondy, ktoré môžu prepadnúť, by sa podľa Rašiho dali postaviť tri univerzitné nemocnice, každá v hodnote 500 miliónov eur, a 80 okresných po 50 miliónov eur. Vyzval dočasne povereného premiéra Eduarda Hegera, ale aj prezidentku SR Zuzanu Čaputovú, aby okamžite prevzali kroky, ako krízové riadenie na Ministerstve investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR či vymenovanie úradníckej vlády.
Odborník strany na samosprávy Michal Kaliňák upozornil, že neminuté eurofondy treba bezodkladne presunúť do projektov, ktoré sa dajú ihneď uskutočňovať. „Máme v havarijnom stave 1 771 mostov, na dobudovanie vodovodov a kanalizácií potrebujeme viac ako štyri miliardy eur a my ideme tieto peniaze vracať do Bruselu," dodal.
S
(Zdroj: hnolnine.sk)
Takmer štyrom tisíckam aerolínií hrozí zákaz lietať do EÚ
24. 8. 2009
EÚ vo svojom Úradnom vestníku zverejnila v sobotu zoznam skoro štyroch tisícok aerolínií, ktoré budú čeliť zákazu lietať do Európy v prípade, že neobmedzia svoj negatívny vplyv na životné prostredie.
Ďalšie emisné kladivo na automobilky
12. 8. 2009
Malé nákladné autá, ktoré sa budú vyrábať po roku 2013, by na jeden kilometer jazdy nemali produkovať viac ako 175 gramov emisií CO2. Tak si to aspoň predstavuje Európska komisia, ktorá vypracúva nové emisné limity. Výrobcovia automobilov však tvrdia, že ak sa návrh prijme, priemerná cena malého nákladného auta sa zvýši o 6 tisíc €.
V súčasnosti je v
platnosti limit, ktorý stanovuje maximálnu hranicu nad 200 g CO2 na
kilometer jazdy. Ak by do platnosti vstúpil nový návrh, výrobcovia malých
nákladných áut by museli znížiť produkciu skleníkových plynov vo svojich autách
približne o 13 %. Európska komisia v dlhodobej perspektíve okrem toho uvažuje o postupnom znižovaní limitu na úroveň
135 g CO2 na kilometer, čo by sa priblížilo limitu, aký v súčasnosti
platí pre prevádzku osobných automobilov.
Výrobcovia tvrdia,
že nemajú nič proti rozumnej regulácii, ale tieto návrhy podľa nich môžu ohroziť konkurencieschopnosť
priemyslu. Peniaze na naplnenie nových
štandardov dnes vraj výrobcovia jednoducho nemajú. Čas medzi dizajnovaním a
produkciou malého nákladného automobilu sa pohybuje od 7 do 10 rokov. Navrhnutý termín pre rok 2013 je úplne a totálne nedosiahnuteľný. Pre britský FT to
uviedol generálny tajomník ACEA -
Asociácie európskych výrobcov automobilov.
Takýto veľký
nárast ceny (predpokladá sa zvýšenie v priemere o 6 000 €) je
niečo, čo si výroba vo svojej podstate nezaslúži.
Denník FT
uzatvára, že najmä automobilky v Nemecku a v Taliansku sa voči
novým návrhom bránia. Britskí výrobcovia už EÚ predbehli a v rámci svojej
výroby uplatňujú vlastné dobrovoľné emisné štandardy.
Minimálna mzda v EÚ
11. 8. 2009
Nominálna minimálna mzda v Európskej únii sa pohybuje od 123 eur mesačne v Bulharsku po 1642 eur v Luxembursku. Na Slovensku je minimálna mzda druhá najvyššia spomedzi krajín V4 a dosahuje 296 €.
Podľa Inštitútu
zamestnanosti (IZ) z pohľadu trhu práce je dôležité zachovať aj nízkoplatené pracovné
miesta. Ďalší nárast miery nezamestnanosti by nielenže zvýšil výdavky štátu na
nezamestnaných, ale u tejto skupiny obyvateľov by spôsobil aj stratu
pracovných návykov. IZ konštatuje, že v čase krízy by zvyšovanie
minimálnej mzdy malo odrážať reálnu situáciu v ekonomike.
Z krajín V4 je najvyššia nominálna minimálna mzda v Českej republike, a to 306 €|,
nasleduje Slovensko (296 €), potom Poľsko (281€) a Maďarsko (270 €). Z pohľadu
PKS je už poradie iné: Poľsko (468 €), Česká republika (443 €), Slovensko (409 €)
a tesne za nami Maďarsko (408 €).
Minimálnu mzdu legislatíva stanovuje v dvadsiatich členských krajinách -
Belgicku, Bulharsku, Španielsku, Grécku, Francúzsku, Maďarsku, Írsku, Litve,
Lotyšsku, Luxembursku, Holandsku, Poľsku, Portugalsku, Rumunsku, Slovinsku,
Českej republike, na Malte a Slovensku a vo Veľkej Británii. Najnižšia nominálna
minimálna mzda je v Bulharsku (123 €) a najvyššia v Luxembursku (1648 €),
vyplýva to z údajov IZ. Po zohľadnení parity kúpnej sily (PKS ) v danej krajine
má minimálna mzda v Bulharsku úroveň 240 € a v Luxembursku je to 1413 €.
Zahraničné talenty by si Briti mali udržať daňami
10. 8. 2009
Pred dôsledkami rozhodnutia zaviesť vyššiu daňovú sadzbu pre tých, ktorí majú ročný príjem vyšší ako 150 tisíc britských libier, v snahe napraviť stav verejných financií varoval britskú vládu Inštitút pre výskum verejnej mienky.
Veľká Británia by sa podľa správy
Inštitútu pre výskum verejnej politiky (IPPR) mala pokúsiť udržať si
talentovaných migrantov, ktorí ju v čoraz väčšej miere opúšťajú. Snaží sa ich zaujať
daňovými úľavami.
Pred dôsledkami rozhodnutia
zaviesť vyššiu daňovú sadzbu pre tých, ktorí majú ročný príjem vyšší ako 150 tisíc britských libier, v snahe
napraviť stav verejných financií varoval IPPR. Pri transformovaní na znalostné
hospodárstvo to britskej ekonomike môže skôr uškodiť.
Vyššia daňová
sadzba zasiahne najmä talentovaných zahraničných profesionálov, ktorí postupne
strácajú záujem pracovať vo Veľkej Británii.
Tí, ktorí tam pracovali doteraz,
vo zvýšenej miere odchádzajú za lepšími podmienkami v iných štátoch. V správe sa
uvádza, že Britániu v roku 2007 opustilo viac ako 190 tisíc takýchto „mozgov“ a
odhaduje, že v roku 2008 toto číslo bude ešte vyššie.
Inštitút vládu vyzval, aby urobila viac pre to, aby talenty v Británii ostávali.
Napríklad daňovými úľavami či
zjednodušením vízového procesu. Kľúčoví
profesionáli budú podľa odborníkov vyhľadávať tie krajiny, ktoré im ponúknu
najlepšie podmienky. Tie, ktoré budú mať najmenšie bariéry zaujmú nielen kvalifikovanú pracovnú silu, ale
aj investorov. IPPR upozorňuje najmä na Francúzsko, Španielsko, Belgicko a
Švajčiarsko, ktoré vytvorili pre takýchto migrantov špecifické daňové schémy.