Miliardy z eurofondov môžu prepadnúť
13. 4. 2023
Do konca roka musíme denne vyčerpať viac ako 20 miliónov eur. Za eurofondy, ktoré môžu prepadnúť, by sa podľa Rašiho dali postaviť tri univerzitné nemocnice, každý v hodnote 500 miliónov eur. Slovensko musí do konca roka denne vyčerpať viac ako 20 miliónov eur z eurofondov. V stredu na to upozornil podpredseda mimoparlamentného Hlasu-SD a poslanec Národnej rady Richard Raši na tlačovej konferencii. Krajine podľa predstaviteľov strany hrozí, že bude Európskej únii vracať rovnako veľký balík peňazí, ako je v pláne obnovy.
„Máme nevyčerpaných približne 5,49 miliardy eur a ak by sme ich chceli vyčerpať všetky, každý deň vrátane víkendov a sviatkov by sme museli čerpať viac ako 20 miliónov eur," upozornil Raši. Dodal tiež, že za prvý štvrťrok Slovensko vyčerpalo 414 miliónov eur, takže čerpanie vychádza na 4,6 milióna eur denne.
Za eurofondy, ktoré môžu prepadnúť, by sa podľa Rašiho dali postaviť tri univerzitné nemocnice, každá v hodnote 500 miliónov eur, a 80 okresných po 50 miliónov eur. Vyzval dočasne povereného premiéra Eduarda Hegera, ale aj prezidentku SR Zuzanu Čaputovú, aby okamžite prevzali kroky, ako krízové riadenie na Ministerstve investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR či vymenovanie úradníckej vlády.
Odborník strany na samosprávy Michal Kaliňák upozornil, že neminuté eurofondy treba bezodkladne presunúť do projektov, ktoré sa dajú ihneď uskutočňovať. „Máme v havarijnom stave 1 771 mostov, na dobudovanie vodovodov a kanalizácií potrebujeme viac ako štyri miliardy eur a my ideme tieto peniaze vracať do Bruselu," dodal.
S
(Zdroj: hnolnine.sk)
Projekt boja proti chudobe
8. 3. 2010
Celoročný projekt Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu dnes odštartovalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR v spolupráci s Fondom sociálneho rozvoja. Ministerka rezortu V. Tomanová na otváracej konferencii konštatovala, že spoločnosť o tomto probléme veľa nevie. Slovensko sa zaviazalo dosiahnuť rozhodujúci vplyv na odstránenie chudoby tiež prijatím Národného programu SR k Európskemu roku boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu 2010.
Na zabezpečenie opatrení v rámci tohto programu únia Slovensku poskytne 169 685 eur. Rovnaká suma bude vyčlenená aj zo štátneho rozpočtu SR.
Okrem rezortov budú do projektu zapojené samosprávy, mimovládne organizácie, cirkvi, komunitné centrá a ďalšie subjekty venujúce sa problému chudoby.
Pod hranicou chudoby žije v súčasnosti asi 80 miliónov (16 %) obyvateľov EÚ. Až 19 miliónov z nich sú deti. Na to, aby zaplatil bežné výdavky domácnosti a na zabezpečenie potrieb svojich detí nemá dostatočný príjem každý šiesty obyvateľ Európy.
Podľa prieskumu Eurobarometer si až 89 % Európanov myslí, že na riešenie problematiky chudoby sú potrebné urýchlené opatrenia vlastných vlád. V boji proti chudobe úlohu EÚ za dôležitú považujú takmer tri štvrtiny obyvateľov.
Európska komisia (EK) preto rok 2010 vyhlásila za Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu s cieľom zvýšiť povedomie o tejto problematike a podporiť programy na sociálne začlenenie. Kampaň EK pozornosť celej EÚ obracia k boju proti chudobe, ktorá sa priamo týka každého šiesteho Európana.
Európa stojí na niekoľkých križovatkách
8. 3. 2010
Podľa Brigity Schmögnerovej, viceprezidentky Európskej banky pre obnovu a rozvoj, stojí Európa na začiatku druhej dekády 21. storočia hneď na niekoľkých križovatkách. Môže si znovu získať srdcia ľudí, alebo sa stane irelevantnou. Realistické odhady ukazujú, že do roku 2020 sa nestihne pohnúť ďaleko, a v istom zmysle slova bude na viacerých z týchto križovatiek ešte stáť.
Prvou križovatkou v súčasnosti je, či Európa opäť uspeje v snahe o opätovné získanie sŕdc ľudí a vnútornej sily, ktorý z toho vychádza, alebo stratí pre európskych občanov relevantnosť.
Rastúci skepticizmus voči EÚ signalizujú nízka účasť na európskych voľbách v roku 2009, dominancia lokálnych a národných tém aj prítomnosť krajne pravicových strán v Európskom parlamente. Ak sa EÚ chce pohnúť pozitívnym smerom, viac sa musí zamerať na oblasti, ktoré sú pre obyčajných ľudí dôležité: zamestnanosť, zdravotná starostlivosť, vzdelávania, ktoré sú prioritami v každej členskej krajine, ako aj nelegálna migrácia, klimatické zmeny, životné prostredie a finančná regulácia, ktoré viac trápia štáty EÚ-15. Napriek tomu, že mnohé z týchto otázok sú v kompetencii vlád, dominantnejšiu pozíciu by mala prebrať koordinácia medzi členskými krajinami. Je potrebné dohodnúť sa na minimálnych štandardoch a napĺňať ich.
Druhou križovatkou súčasnosti je, či sa EÚ stane opäť otvorenou ďalším rozšíreniam, alebo nemožno do roku 2020 očakávať žiadne podstatné rozšírenie Únie. Rastúci nesúhlas s prijímáním nových členov sa dá do istej miery pripísať hospodářským problémom. Brigita Schmögnerová dúfa, že tento trend bude zvrátený a krátko po kríze entuziazmus pre rozširovanie EÚ opäť narastie.
Treťou križovatkou je, aby EÚ urobila všetko, čo je v jej silách, pre získanie dôležitosti ako globálny hráč v svetovej ekonomike, v klimatických rokovaniach, či v oblasti globálnej bezpečnosti. Inak bude marginalizovaná a paralyzovaná, bude divákom prechodu moci na G2 a krajiny BRIC. EÚ nebude moct formovať globálne pravidlá, ak je rozdelená v kľúčových otázkach a jej rozhodovanie je neefektívne.
EÚ je stále atraktívnou v mnohých oblastech. Jej environmentálny, sociálny a politický model garantuje mier, demokraciu a prosperitu. Atraktívne sú jej záväzky v boji proti klimatickým zmenám a za vymazanie globálnej chudoby, jej mäkká moc a pod. Lídri EÚ však musia prijať správne rozhodnutia, aby sa EÚ stala relevantnejšou dovnútra a globálne. Čas sa rýchlo míňa.
Hedžové fondy sú v nemilosti
5. 3. 2010
Väčšina členských štátov je naklonená novému regulačnému rámcu, ktorý by aktivitu hedžových fondov obmedzil. Ministri financií v polovici marca rozhodnú. O kompromisoch týkajúcich sa návrhu smernice o správcoch fondov alternatívneho investovania včera rokovali diplomati. Ministri by text mohli odobriť už 16. marca.
Kampaň proti direktíve vedie najmä Veľká Británia. Označuje ju za protekcionistickú a drakonickú. Britskí diplomati sú však ochotní text podpísať, pokiaľ bude obsahovať viacero výnimiek.
Členské štáty sa dohadujú predovšetkým o tom, ktoré fondy by smernica mala pokrývať – všetky alebo len tie, ktoré sú svojou veľkosťou pre ekonomiku relevantné. Aj v tejto otázke Briti zaujali jasné stanovisko a skupinu G20 na summite v Pittsburghu vyzvali, aby sa európske pravidlá vzťahovali len na hospodársky významné fondy a nie malé, ktoré majú problémy pre krízu.
Opačný je názor Nemcov, Francúzov a Talianov. Podľa zdrojov budú na národnej úrovni môcť členské štáty využiť výnimky, čo by znamenalo, že fondy s aktívami s hodnotou nižšou ako 100 miliónov eur by unikli európskym obmedzeniam. Miernejšie pravidlá pravdepodobne budú platiť aj pre špekulatívne fondy s aktívami nižšími ako 500 miliónov eur. Diplomati si pravdepodobne uvedomili, že pokiaľ by sa smernica vzťahovala na všetky fondy bez ohľadu na veľkosti, mohla by poškodiť krajiny s málo vyvinutými alebo len malými fondmi.
Kompromis bol dosiahnutý aj v otázke depozitárov – kde sa budú uskladňovať prostriedky fondov. Kým Nemci, Francúzi a Taliani presadzovali prísne obmedzený počet inštitúcií, Briti poukázali, že takto by mohli vzniknúť veľké monopoly, a tento argument zavážil.
Pokiaľ ide o fondy z tretích krajín, podliehajúce miernejším pravidlám, smernica chce obmedziť ich aktivity v rámci európskych fondov. Ani tento bod nemá čo zablokovať a to, že sú proti nemu Česi, Briti, Íri, Fíni a Švédi, nestačí na zastavenie tohto pravidla.
Nový spôsob označovania potravín
4. 3. 2010
V súčasnosti sa poslanci pripravujú na hlasovanie o novom spôsobe označovania potravín. Výrobcovia sa obávajú, že kvôli kompromisom na poslednú chvíľu sa budú na etiketách zobrazovať až dva typy nutričných údajov a tým dôjde k zahlteniu spotrebiteľa informáciami.
Potravinárske odvetvie a spotrebiteľské skupiny síce v princípe súhlasia, že je potrebné zaviesť určitú povinnú formu značenia potravín, ale nevedia sa dohodnúť na tom, aké konkrétne informácie by mali byť uvedené na etiketách.
Zatiaľ čo spotrebitelia požadujú viditeľné údaje o množstve soli, cukru, celkového a nasýteného tuku, výrobcovia by dali prednosť tomu, keby sa na etiketách radšej uvádzali informácie o energetickej hodnote výrobku – obsahu kalórií – s tým, že uvedenie ďalších informácií by bolo na individuálnom rozhodnutí spoločností.
Sporné je aj to, či údaje o nutričnom obsahu jednotlivých potravín uvádzať v prepočte na 100 gramov alebo na jedno balenie. Pri potravinách ako jogurty či čokoládové tyčinky panuje zhoda, že praktickejší je prepočet na jedno balenie.
Zhoda medzi zákonodarcami, spotrebiteľmi a výrobcami panuje v tom, že samoregulácia nie je efektívnym spôsobom ako zaistiť, aby sa na etikete nachádzali potrebné nutričné informácie.
Napriek tomu, že hlavní výrobcovia investovali do zlepšenia týchto údajov nemálo prostriedkov, nie všade sa podarilo uplatniť uvádzanie údajov v dostatočnom rozsahu. Niektoré spoločnosti etikety a informácie na nich dokonca využívajú k vytváraniu marketingovej výhody oproti konkurencii.