Miliardy z Bruselu sú v ohrození
5. 4. 2021
Koronakrízou otrasené európske ekonomiky by si mali v najbližších rokoch prerozdeliť až 750 miliárd eur v programe nazvanom Next Generation EU, známom ako európsky záchranný fond. Slovensko by malo z toho balíka vo forme Plánu obnovy získať približne šesť miliárd. Peniaze majú ísť na obnovu ekonomík a potrebné reformy.
Tieto peniaze si chce požičať samotná Európska komisia priamo na kapitálových trhoch. Splácať by sa následne mali z európskeho rozpočtu.
Ide však o veľmi neštandardný krok, ktorý musia povoliť všetky členské krajiny. Zatiaľ tak spravilo 16 z nich.
Potrebné dokumenty sa chystal podpísať aj nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier, nakoľko dokument získal politickú podporu naprieč spektrom.
Avšak krajne pravicová strana Alternatíva pre Nemecko sa obrátila na ústavný súd a ten celý proces pozastavil. Informuje o tom web euronews.com.
AfD argumentuje, že vznik takéhoto fondu je v rozpore so zmluvami EÚ. V Zmluve o fungovaní Európskej únie sa totiž píše, že rozpočet Únie by mal byť financovaný z vlastných zdrojov.
Tými sú príspevky jednotlivých krajín podľa HDP, podiely na daniach, ktoré odvádzajú do rozpočtu jednotlivé krajiny a podiel z európskych ciel.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Nemeckým firmám chýbajú IT špecialisti
21. 3. 2017
Problém s nedostatkom odborníkov v oblasti informačných technológií sa v Nemecku priostril. Nová štúdia na tému digitalizácie zistila, že kým doteraz mali tento problém najmä malé a stredné podniky, najnovšie s ním zápasia aj veľké spoločnosti.
DI podľa vlastných výpočtov uvádza, že vlani bolo pre informatikov k dispozícii celkovo 28-tisíc voľných pracovných miest, čo je medziročne o 23 percent viac. "To znamená, že na každého nezamestnaného informatika pripadá 3,5 voľného miesta," tvrdí Westerkamp. Mnohí odborníci počítajú so zhoršením situácie. To prináša riziko zintenzívnenia trendu, keď sa IT služby presúvajú do zahraničia, alebo sa firmy týchto činností úplne zbavujú. Najväčšou výzvou pre firmy už nie je technologické zvládanie procesov, ale vývoj a implementácia vhodných nových podnikateľských modelov. Z medzinárodného hľadiska tu Nemecko výrazne zaostáva. "Musíme začať v oveľa väčšej miere rozmýšľať v medziach digitálnych podnikateľských modelov," hovorí Westerkamp. Tohtoročný päťdňový CeBIT sa zameria najmä na prezentáciu konkrétnych spôsobov použitia nových technológií, napríklad robotov, umelej inteligencie a dronov. Na veľtrhu sa zúčastňuje vyše 3-tisíc vystavovateľov zo 70 krajín a organizátori očakávajú zhruba 200-tisíc návštevníkov.
zdroj: hnonline.sk
Štáty únie nemusia udeliť humanitárne víza všetkým
7. 3. 2017
Členské štáty EÚ nemajú povinnosť udeliť humanitárne víza osobám, ktoré chcú potom na ich území podať žiadosť o azyl, rozhodol dnes Európsky súdny dvor (ESD). Verdikt zaznel v rámci sporu sýrskej rodiny s Belgickom, ktoré jej odmietalo vydať víza argumentujúc, že by tým vznikol precedens a stratilo by kontrolu nad svojimi hranicami.
ESD sa vyjadril v spore medzi sýrskou rodinou z Aleppa a belgickým štátnym tajomníkom pre migráciu a azyl Théom Franckenom. Sýrska rodina požiadala v libanonskom Bejrúte na belgickej ambasáde o humanitárne víza s cieľom dostať sa do Belgicka, kde jej rodina v meste Namur sľúbila poskytnúť útočisko. Proti udeleniu víz sa ale postavil Théo Francken, hoci mu to po sťažnosti rodiny prikázal súd. Belgický štátny tajomník tvrdil, že udelenie víz by bolo "nebezpečným precedensom" a inšpirovalo by ďalších ľudí na Blízkom východe, ktorí by začali hromadne žiadať o víza na belgických ambasádach v Bejrúte a Ankare. Po príchode na územie Belgicka by mohli požiadať o azyl, čím by podľa neho krajina stratila kontrolu nad svojimi hranicami. Po niekoľkomesačnom právnom spore sa spor dostal až na ESD, ktorý dnes rozhodol, že štáty nemajú povinnosť v podobných prípadoch udeliť víza. Dal teda za pravdu Franckenovi. Jeho úrad tvrdil, že členské štáty nie sú povinné pustiť na svoje územie všetky osoby, ktoré sú v kritickej humanitárnej situácii.
zdroj: hnonline.sk
Inflácia v eurozóne vzrástla na štvorročné maximum
2. 3. 2017
Tempo medziročnej inflácie sa vo februári zvýšilo na 4-ročné maximum. Motorom rastu cien bolo zdraženie energií a potravín.
Index spotrebiteľských cien sa v eurozóne vo februári 2017 medziročne zvýšil o 2 percentá po 1,8-percentnom náraste v januári, uviedol európsky štatistický úrad Eurostat vo svojom prvom odhade. Najprudšie sa vo februári zvýšili ceny energií, ktoré vyskočili o 9,2 percenta po 8,1-percentnom náraste v januári. Potraviny, alkohol a tabak zdraželi o 2,5 percenta (v januári +1,8 percenta). Ceny služieb stúpli o 1,3 percenta (+1,2 percenta) a priemyselné tovary bez energií o 0,2 percenta (+0,5 percenta). Februárový nárast spotrebiteľských cien v podstate zodpovedá inflačnému cieľu Európskej centrálnej banky (ECB). ECB garantuje cenovú stabilitu pri medziročnej miere inflácie tesne pod dvomi percentami.
zdroj: hnonline.sk
Miera nezamestnanosti v EÚ klesla na dlhoročné minimum
2. 3. 2017
Miera nezamestnanosti v eurozóne zostala v januári na decembrových 9,6 percenta, čo je najlepší výsledok od mája 2009. V celej Európskej únii nezamestnanosť klesla na 8,1 percenta z decembrových 8,2 percenta a je najnižšia od januára 2009. Vyplýva to z údajov, ktoré dnes zverejnil európsky štatistický úrad Eurostat. Najnižšiu nezamestnanosť mala podľa neho Česká republika.
V porovnaní s vlaňajším januárom nezamestnanosť v oboch regiónoch klesla, a to zhodne o 0,8 percentuálneho bodu. Vysoká nezamestnanosť ale zostáva medzi mladými do 25 rokov. V EÚ predstavovala 17,7 percenta, v eurozóne bola bez práce pätina mladých. V celej EÚ bolo v januári bez práce 19,969 milióna ľudí, z toho 15,62 milióna v eurozóne. Oproti decembru počet nezamestnaných v krajinách EÚ klesol o 96-tisíc v eurozóne potom o 56-tisíc. Z členských krajín únie mala najnižšiu mieru nezamestnanosti Česká republika, kde podľa Eurostatu dosiahla 3,4 percenta. Druhé bolo Nemecko so 3,8 percenta. Naopak najvyššia nezamestnanosť zostáva v Grécku a Španielsku. Oproti vlaňajšiemu januáru sa nezamestnanosť znížila v 25 krajinách. Na Cypre, v Taliansku a Dánsku sa naopak zvýšila. Najviac klesla v Chorvátsku, Španielsku, Maďarsku, Portugalsku, na Slovensku a v Írsku.
zdroj: hnonline.sk