Miliardy z Bruselu sú v ohrození
5. 4. 2021
Koronakrízou otrasené európske ekonomiky by si mali v najbližších rokoch prerozdeliť až 750 miliárd eur v programe nazvanom Next Generation EU, známom ako európsky záchranný fond. Slovensko by malo z toho balíka vo forme Plánu obnovy získať približne šesť miliárd. Peniaze majú ísť na obnovu ekonomík a potrebné reformy.
Tieto peniaze si chce požičať samotná Európska komisia priamo na kapitálových trhoch. Splácať by sa následne mali z európskeho rozpočtu.
Ide však o veľmi neštandardný krok, ktorý musia povoliť všetky členské krajiny. Zatiaľ tak spravilo 16 z nich.
Potrebné dokumenty sa chystal podpísať aj nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier, nakoľko dokument získal politickú podporu naprieč spektrom.
Avšak krajne pravicová strana Alternatíva pre Nemecko sa obrátila na ústavný súd a ten celý proces pozastavil. Informuje o tom web euronews.com.
AfD argumentuje, že vznik takéhoto fondu je v rozpore so zmluvami EÚ. V Zmluve o fungovaní Európskej únie sa totiž píše, že rozpočet Únie by mal byť financovaný z vlastných zdrojov.
Tými sú príspevky jednotlivých krajín podľa HDP, podiely na daniach, ktoré odvádzajú do rozpočtu jednotlivé krajiny a podiel z európskych ciel.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Slovenská príručka lobingu
8. 4. 2009
Portál EurActiv.sk s podporou Ministerstva zahraničných vecí pripravil špeciálnu publikáciu o metódach a význame lobingu v Bruseli.
Vyše osemdesiat percent
zástupcov podnikov aj podnikateľských združení považuje za svoju
najdôležitejšiu úlohu lobovanie v
inštitúciách EÚ. Vyplýva to z výsledkov špeciálnej štúdie portálu EurActiv,
ktorá bola predložená valnému zhromaždeniu
SEAP (Society of European Affairs Professionals).
Organizácia združuje vyše 260 konzultantov, zástupcov obchodných a
priemyselných združení, právnikov i mimovládne organizácie v Bruseli. Priemyselné aj obchodné združenia si cenia
priame zastúpenie v Bruseli omnoho viac, než individuálne firmy.
Portál EurActiv.sk s podporou Ministerstva
zahraničných vecí pripravil špeciálnu publikáciu o metódach a význame lobingu v
Bruseli. Zameriava sa na praktické rady a ukážky lobingových stratégií,
obsahuje aj niektoré tipy, ktoré slovenské subjekty z verejnej a súkromnej
sféry môžu využiť pri presadzovaní svojich záujmov v Bruseli. V najbližších
dňoch bude publikácia dostupná v elektronickej verzii. Euractiv pripravuje aj
spustenie samostatného internetového portálu venovaného lobingu.
Klimatický a energetický legislatívny balík
7. 4. 2009
Ministri krajín EÚ sa dohodli na definitívnom znení klimatického a energetického balíka.
Balík
stanovuje niekoľko hlavných cieľov:
- zníženie tvorby emisií CO2 o 20 % v
porovnaní s úrovňou v roku 1990,
- podporu obnoviteľných
zdrojov energie a zvýšenie ich podielu na energetickej skladbe EÚ na 20
%,
- emisný limit pre tvorbu
CO2 na kilometer jazdy osobného automobilu,
- podporu biopalív
(obnoviteľných zdrojov energie).
Skupina G20 ukázala jednotu
5. 4. 2009
Skupina G20, zložená z rozvinutých a rozvojových krajín ukázala na práve skončenom summite jednotu a dohodla sa, že 1,1 bilióna USD bude použité na boj proti hospodárskej kríze a vytvorenie prísnejších pravidiel pre finančný trh, aby sa podobná situácia už nezopakovala.
Prezident Barack Obama odmietol, že by medzi
predstaviteľmi G20 boli rozdielne názory.
Okrem prijatia série bezprecedentných krokov
na podporu rastu a zamedzeniu tomu, aby k podobnej kríze už nedošlo, bol
odsúdený protekcionizmus, ktorý by krízu mohol ešte zhoršiť.
Podľa analytikov summit presiahol všetky
očakávania a politici sa na ňom vydali smerom k tvorbe nového svetového
poriadku.
Svetové hospodárstvo by prostredníctvom Medzinárodného menového fondu a
ostatných inštitúcií malo získať podporu vo výške 1,1 bilióna USD.
Schválenie prísnejšej regulácie a dozoru a
tiež vytvorenie kontrolnej organizácie - Rady finančnej stability uvítali Nemecko
a Francúzsko. USA naopak potešilo rozhodnutie skoncovať s érou bankového
tajomstva a prísneho postupu voči nespolupracujúcim jurisdikciám a daňovým
rajom.
Cezhraničné poplatky MasterCard sa znížia
3. 4. 2009
Mnohostranné cezhraničné medzibankové poplatky (multilateral interchange fees - MIF) sa účtujú za každú transakciu, ktorú urobí spotrebiteľ so svojou kartou. Poplatky vplývajú aj na ceny produktov, bez ohľadu na to, či boli alebo neboli zakúpené kartou.
V EÚ sa každý rok priemerne uskutoční 23 miliárd platieb prostredníctvom
kariet. Podľa asociácie EuroCommerce to znamená celkový objem poplatkov vo
výške 12 miliárd eur. Európska komisia doteraz mohla zasiahnuť len v prípade
cezhraničných transakcií – napríklad, keď francúzsky turista použije kartu v
Amsterdame. Podľa exekutívy však tieto
poplatky predstavujú len 5 % z celkového objemu. Tieto poplatky sú podľa
komisie užitočné len pokiaľ majú primeranú výšku. Komisárka pre hospodársku
súťaž dlhodobo kritizuje dvoch hlavných platobných operátorov – Visa a
MasterCard – za výšku ich poplatkov.
MasterCard dostala ultimátum v decembri 2007 – buď zníži poplatky, alebo
zaplatí pokutu. Spoločnosť Visa vyšetrujú od marca 2008.