Posledné slová slávnych sú dobre známe – a väčšinou nudné. Zato posledné dialógy bezvýznamných sú úplne neznáme – a zaujímavé.

Každý má takého boha akého si zaslúži. (Troyat)

Keď si ťava rohy pýta, obyčajne príde o ucho. (Židovské príslovie)

Ak sa niekomu nechce pracovať, je lenivec. Na pomenovanie tvora, ktorému sa veľmi chce pracovať, slovenčina nemá – ak vylúčime výraz hlupák – dostatočne expresívne označenie. Musíme si, tak ako sa to stáva tradíciou, požičať od Američanov. Tí namiesto hlupák hovoria workaholic...

Pani Kohnová vstúpi do nočného baru a pýta sa čašníka: „Prosím vás, nie je tu môj manžel?“ „Nie je, madam,“ úslužne odpovedá čašník. „Ale veď ani neviete, ako sa volá a hneď mi odpovedáte, že tu nie je!“ „Tu nikdy nie je žiadny manžel, madam“ odpovedá sucho čašník.

Manželstvo je omyl, ktorého by sa mal dopustiť každý muž. (Kessel)

Monetárny zákon: Nech politici hovoria o čomkoľvek, vždy ide o peniaze.

Zákon minimálneho minima: Lepší válovček, ako život bez válova.

Zákon zachytenia vetra: Dobrý poslanec si válov vždy sám nájde.

Bohužiaľ, ani to, že urobíte ostatných nešťastnými, nezaručí šťastie pre vás.

Ťažko môže byť šťastný ten, kto už chodí po tejto zemi.

Nikdy sa nedovolávaj lepšej stránky človeka - možno že žiadnu nemá.