Maloobchodné tržby v eurozóne aj v Únii v auguste vzrástli
9. 10. 2024
Maloobchodné tržby v eurozóne aj v celej Európskej únii (EÚ) v auguste v medzimesačnom aj medziročnom porovnaní vzrástli. Informuje štatistický úrad Eurostat. Podľa prvého odhadu Eurostatu sa maloobchodný predaj po očistení od sezónnych vplyvov v auguste 2024 v porovnaní s júlom zvýšil o 0,2 percenta v eurozóne a o 0,3 percenta v EÚ. V júli 2024 maloobchodný predaj v eurozóne po revízii medzimesačne stagnoval a v EÚ stúpol o 0,1 percenta.
V medziročnom porovnaní index maloobchodných tržieb upravený o kalendárny rok v auguste 2024 vzrástol o 0,8 percenta v eurozóne a o jedno percento v EÚ. Zo štatistík ďalej vyplýva, že v eurozóne sa v auguste 2024 v medzimesačnom porovnaní zvýšili tržby z predaja potravín, nápojov a tabaku o 0,2 percenta a z nepotravinárskych výrobkov bez motorových palív o 0,3 percenta. Tržby z palív stúpli o 1,1 percenta.
V EÚ v sledovanom období vzrástli tržby za potraviny, nápoje a tabak o 0,1 percenta, za nepotravinárske výrobky bez palív o 0,3 percenta a za palivá o jedno percento.
Spomedzi členských štátov, ktorých údaje mal Eurostat k dispozícii, najväčší medzimesačný nárast maloobchodných tržieb zaznamenali v auguste Luxembursko (5,3 percenta), Cyprus (2,2 percenta) a Rumunsko (1,6 percenta). Najväčší pokles nahlásili Dánsko (-1,5 percenta), Slovensko (-1,1 percenta), Bulharsko a Chorvátsko (v oboch -0,7 percenta).
V medziročnom porovnaní sa v eurozóne v auguste 2024 tržby za potraviny, nápoje a tabak znížili o 0,2 percenta, zatiaľ čo za nepotravinárske výrobky bez palív vzrástli o 1,4 percenta a za palivá v špecializovaných predajniach o 2,5 percenta. V EÚ tržby za potraviny, nápoje a tabak v auguste stagnovali, za nepotravinárske výrobky bez palív sa zvýšili o 1,7 percenta a za palivá o dve percentá.
Najstrmší medziročný nárast maloobchodného predaja mali v auguste Luxembursko (17,3 percenta), Rumunsko (8,9 percenta), Chorvátsko a Cyprus (zhodne 5,7 percenta). Najväčší pokles bol zaznamenaný v Estónsku (-2,7 percenta), Belgicku (-1,7 percenta), Dánsku a Írsku (v oboch -1,6 percenta).
S
(Zdroj: hnonline.sk)
EU komisia plánuje blokovať všetkých 22 miliárd pre Maďarsko
23. 12. 2022
Európska komisia bude blokovať všetkých 22 miliárd eur z kohéznych fondov Európskej únie určených pre Maďarsko, kým maďarská vláda nesplní podmienky súvisiace s nezávislosťou justície, akademickými slobodami, právami LGBTQ+ komunity a azylovým systémom. Oznámila to dnes podľa agentúry Reuters komisia.
Inštitúcie Európskej únie už minulý týždeň rozhodli o zmrazení 6,3 miliardy eur z týchto fondov pre Maďarsko, kým vláda premiéra Viktora Orbána nesplní súbor podmienok súvisiacich okrem iného s justíciou a bojom proti korupcii. Suma 22 miliárd eur predstavuje peniaze, ktoré má Maďarsko z kohéznych fondov Európskej únie dostať v rokoch 2021 až 2027.
Peniaze majú smerovať okrem iného do modernizácie železníc či na pomoc regiónom dotknutým uzatváraním uhoľných elektrární. Rozhodnutie zadržať vyplatenie peňazí bolo urobené preto, lebo Európska komisia a Budapešť dnes podpísali dohodu, ktorá stanovuje podrobnosti ohľadom vynakladania peňazí z rozpočtu Európskej únie a 11 programov spadajúcich pod kohéznu politiku, píše Reuters.
Podľa Európskej komisie Maďarsko nedodržiava Chartu základných práv Európskej únie a peniaze sa nemôžu vyplatiť, kým maďarská vláda nezabezpečí dodržiavanie tejto charty. "Budeme s maďarskými úradmi ďalej pracovať na vyriešení tejto situácie," uviedol európska komisárka pre súdržnosť a reformy Elisa Ferreiraová.
V
Európska únia formálne schválila núdzové obmedzenie cien plynu
23. 12. 2022
Krajiny Európskej únie dnes formálne schválili parametre núdzového obmedzenia cien plynu, na ktorom sa ministri energetiky pod vedením českého predsedníctva dohodli v pondelok. Informovala o tom Rada Európskej únie. Zavedenie cenového stropu podporili takmer všetky krajiny vrátane kriticky sa vyjadrujúceho Nemecka. Len Maďarsko bolo proti a Rakúsko s Holandskom sa hlasovania zdržali.
Obmedzenie bude únia na všetkých svojich plynových burzách uplatňovať od 15. februára, ak cena plynu na kľúčovom virtuálnom trhu Title Transfer Facility prekročí 180 eur za megawatthodinu. Zároveň bude musieť byť najmenej o 35 eur vyšší ako globálny priemer cien skvapalneného zemného plynu.
Európsky blok sa na mechanizme zhodol po niekoľkomesačnom dohadovaní, na začiatku ktorého bolo letné rekordné zdraženie plynu až k hranici 300 eur za Mwh. Viaceré krajiny už odvtedy podnikajú finančne náročné kroky na pomoc domácnostiam a firmám, ktoré sa stretávajú s drahým plynom i súvisiacimi vysokými cenami elektriny.
Českému predsedníctvu sa podarilo získať súhlas väčšiny sprvu rozdelených krajín. Na jednej strane bola početnejšia skupina štátov vrátane Španielska, Talianska či Poľska, ktoré sa usilovali o čo najnižší strop. Na druhé potom niekoľko krajín ako Nemecko, Holandsko alebo Rakúsko, ktoré obmedzenia nechceli pre možné zvýšenie dopytu a nedostatok dodávok plynu.
V
Európska centrálna banka bude zvyšovať sadzby ďalej
19. 12. 2022
Európska centrálna banka bude pokračovať vo zvyšovaní úrokových sadzieb. Je to nevyhnutné na zmiernenie vysokej inflácie, povedal v pondelok viceprezident ECB Luis de Guindos. Zároveň dodal, že kedy banka s týmto procesom skončí, nie je známe. Informovala o tom agentúra Reuters.
"Zvyšovanie úrokových sadzieb sa neskončilo, budú ešte ďalšie. Dokedy však budú rásť, to neviem. Naozaj úprimne, neviem," povedal De Guindos, pričom dodal, že ECB je odhodlaná stlačiť infláciu na úroveň strednodobého inflačného cieľa na úrovni dve percentá. Naposledy zvýšila ECB úrokové sadzby vo štvrtok 15. decembra, aj keď rozsah zvýšenia v porovnaní s predchádzajúcimi krokmi zmiernila. Banka zvýšila sadzby o 50 bázických bodov, zatiaľ čo na predchádzajúcich zasadnutiach ich zdvihla o 75 bodov. Ostatné zvýšenie však znamená, že úrokové sadzby v eurozóne sú v súčasnosti najvyššie za posledných 14 rokov.
V
EU schválila balík s 18 miliardami pre Ukrajinu
16. 12. 2022
Štáty Európskej únie dnes schválili zložito dohodnutý kompromis ohľadom prístupu Maďarska k fondom Únie, finančnej podpory Ukrajiny v budúcom roku a zavedenia minimálnej dane pre nadnárodné korporácie. Na twitteri to oznámilo české predsedníctvo v Rade Európskej únie, ktoré hovorí o potvrdení "megadohody". Tá bola prvýkrát ohlásená v pondelok, na poslednú chvíľu ju ale ohrozili výhrady Poľska k daňovej zložke.
"Členské krajiny schválili kompromis o 18 miliardách eur pre Ukrajinu, minimálnu daň pre veľké korporácie, maďarský plán obnovy a odolnosti a o rozpočtovej kondící. Písomná procedúra je teraz ukončená, "uvádza české predsedníctvo.
Dohoda znamená, že Európskej únie na budúci rok na základe spoločnej pôžičky poskytne Ukrajine systematickú finančnú podporu na zabezpečenie základných funkcií štátu zasiahnutého ruskou inváziou. Tento postup sprvu blokovala Budapešť, ktorá sa pre obavy Bruselu o stav právneho štátu v Maďarsku zároveň ocitla v dvojitom spore o prístup k miliardám eur z fondov Únie. Otázky maďarského plánu obnovy po pandémii a zablokovania časti peňazí z tradičných fondov Európskej únie boli potom spojené s plánom podpory Ukrajiny a schvaľované spoločne.
Do balíka bol zahrnutý aj dlho prejednávaný návrh o zavedení minimálnej 15-percentnej dane pre veľké nadnárodné firmy, ktorý je súčasťou širšieho medzinárodného plánu. V Európskej únií sa proti zámeru tiež stavalo Maďarsko, v pondelok však české predsedníctvo ohlásilo predbežnú dohodu o celej sade návrhov, ktorá zahŕňala isté zníženie objemu zablokovaných maďarských fondov.
V