Maloobchodné tržby v eurozóne aj v Únii v auguste vzrástli
9. 10. 2024
Maloobchodné tržby v eurozóne aj v celej Európskej únii (EÚ) v auguste v medzimesačnom aj medziročnom porovnaní vzrástli. Informuje štatistický úrad Eurostat. Podľa prvého odhadu Eurostatu sa maloobchodný predaj po očistení od sezónnych vplyvov v auguste 2024 v porovnaní s júlom zvýšil o 0,2 percenta v eurozóne a o 0,3 percenta v EÚ. V júli 2024 maloobchodný predaj v eurozóne po revízii medzimesačne stagnoval a v EÚ stúpol o 0,1 percenta.
V medziročnom porovnaní index maloobchodných tržieb upravený o kalendárny rok v auguste 2024 vzrástol o 0,8 percenta v eurozóne a o jedno percento v EÚ. Zo štatistík ďalej vyplýva, že v eurozóne sa v auguste 2024 v medzimesačnom porovnaní zvýšili tržby z predaja potravín, nápojov a tabaku o 0,2 percenta a z nepotravinárskych výrobkov bez motorových palív o 0,3 percenta. Tržby z palív stúpli o 1,1 percenta.
V EÚ v sledovanom období vzrástli tržby za potraviny, nápoje a tabak o 0,1 percenta, za nepotravinárske výrobky bez palív o 0,3 percenta a za palivá o jedno percento.
Spomedzi členských štátov, ktorých údaje mal Eurostat k dispozícii, najväčší medzimesačný nárast maloobchodných tržieb zaznamenali v auguste Luxembursko (5,3 percenta), Cyprus (2,2 percenta) a Rumunsko (1,6 percenta). Najväčší pokles nahlásili Dánsko (-1,5 percenta), Slovensko (-1,1 percenta), Bulharsko a Chorvátsko (v oboch -0,7 percenta).
V medziročnom porovnaní sa v eurozóne v auguste 2024 tržby za potraviny, nápoje a tabak znížili o 0,2 percenta, zatiaľ čo za nepotravinárske výrobky bez palív vzrástli o 1,4 percenta a za palivá v špecializovaných predajniach o 2,5 percenta. V EÚ tržby za potraviny, nápoje a tabak v auguste stagnovali, za nepotravinárske výrobky bez palív sa zvýšili o 1,7 percenta a za palivá o dve percentá.
Najstrmší medziročný nárast maloobchodného predaja mali v auguste Luxembursko (17,3 percenta), Rumunsko (8,9 percenta), Chorvátsko a Cyprus (zhodne 5,7 percenta). Najväčší pokles bol zaznamenaný v Estónsku (-2,7 percenta), Belgicku (-1,7 percenta), Dánsku a Írsku (v oboch -1,6 percenta).
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Dovoz plynu do Nemecka klesol o takmer 30 percent
20. 1. 2023
Dovoz zemného plynu do Nemecka klesol za 11 mesiacov roka 2022 o takmer 30 percent, za dodanú surovinu však Berlín zaplatil viac než dvojnásobok sumy, ktorú vynaložil za rovnaké obdobie predchádzajúceho roka. Poukázali na to vo štvrtok zverejnené údaje Spolkového úradu pre hospodárstvo a kontrolu vývozu (BAFA). TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Podľa BAFA, ktorý údaje zverejňuje s dvojmesačným oneskorením, doviezlo Nemecko od januára do konca novembra minulého roka 93,7 miliardy kubických metrov plynu.
To je o 29 percent menej než za rovnaké obdobie predchádzajúceho roka. Naopak, za dodanú surovinu Nemci zaplatili približne 68 miliárd eur. Za 11 mesiacov roka 2021 ich dovoz plynu stál 29,4 miliardy eur.
Najväčšia európska ekonomika bola jednou z vysoko závislých od dovozu plynu z Ruska. Závislosť Nemecka bola omnoho vyššia než v prípade ostatných veľkých európskych ekonomík, pričom veľký objem plynu dostávalo cez plynovod Nord Stream 1.
V
Obchodný deficit eurozóny klesol v novembri na 9-mesačné minimum
16. 1. 2023
Obchodný deficit eurozóny klesol v novembri na najnižšiu úroveň za deväť mesiacov, keď vývoz rástol, zatiaľ čo dovoz zaznamenal pokles. Informoval o tom v piatok štatistický úrad Európskej únie Eurostat. Obchodný schodok eurozóny dosiahol po úprave o sezónne vplyvy 15,2 miliardy eur, zatiaľ čo v októbri predstavoval 28,1 miliardy eur. Novembrový deficit je najnižší od februára, v ktorom dosiahol 12,4 miliardy eur.
Výsledky do veľkej miery ovplyvnil pokles dovozu v porovnaní s októbrom, ktorý predstavoval 3,8 percenta. Vývoz medzitým vzrástol o jedno percento. Na neupravenej báze dosiahol obchodný schodok eurozóny 11,7 miliardy eur. V medziročnom porovnaní to znamená výrazný rast, keď v novembri 2021 dosiahol deficit 3,9 miliardy eur. V tomto prípade výsledky do veľkej miery ovplyvnili vysoké náklady na dovoz energií.
V porovnaní s novembrom predchádzajúceho roka vzrástol export eurozóny o 17,2 percenta. Dovoz sa však zvýšil o 20,2 percenta.
Od začiatku roka do konca novembra vzrástol vývoz z menového bloku medziročne o 18,9 percenta a dovoz sa zvýšil o 40,5 percenta. Výsledkom je obchodný deficit na úrovni 305,1 miliardy eur, zatiaľ čo za rovnaké obdobie predchádzajúceho roka vykázala eurozóna obchodný prebytok 125 miliárd eur.
V
Inflácia v EÚ by mala dosiahnuť vrchol už čoskoro
12. 1. 2023
Ekonomiky v EÚ a v strednej a východnej Európe by mali v roku 2023 rásť približne o 0,5 percenta a v roku 2024 o 3,3 percenta.
Inflácia v krajinách Európskej únie EÚ by mala dosiahnuť vrchol v prvom štvrťroku 2023. Následne by mali napäté podmienky na trhu práce, fiškálne prevody a vyššie ceny energií a potravín v rokoch 2023 až 2024 udržať infláciu mimo cieľového rozpätia. Vo štvrtok o tom informovala hovorkyňa banky UniCredit Zuzana Ďuďáková na základe vyjadrení ekonómov banky UniCredit. "Oživenie nastane pravdepodobne od druhého polroka 2023, ak sa zotaví aj hospodárstvo eurozóny. V prvej polovici roka 2023 nastane mierna a, dúfajme, krátka recesia," uviedol hlavný ekonóm pre strednú a východnú Európu Dan Bucsa počas seminára na fóre The Euromoney CEE Forum 2023 vo Viedni. Dodal, že ekonomiky v EÚ a v strednej a východnej Európe porastú v roku 2023 približne o 0,5 percenta a v roku 2024 o 3,3 percenta. "Krajiny západného Balkánu môžu zaostávať za oživením EÚ a SVE z dôvodu horšieho prístupu k trhu a eurofondom," vyjadril sa Bucsa.
V
Úroková sadzba ECB je blízko k svojmu vrcholu
9. 1. 2023
Medziročný rast spotrebiteľských cien v eurozóne sa v decembri spomalil na 9,2 percenta z novembrových 10,1 percenta, ukázali v piatok údaje Eurostatu.
Kľúčové úrokové sadzby Európskej centrálnej banky by mali čoskoro dosiahnuť svoj vrchol, pokiaľ sa neobjavia nové externé šoky. Vyhlásil to člen Rady guvernérov ECB a guvernér portugalskej centrálnej banky Mario Centeno. Informujeme o tom na základe správy Reuters.
Centeno v piatok na konferencii povedal, že úrokové sadzby budú rásť dovtedy, kým ECB nedospeje k záveru, že je možné znížiť infláciu k strednodobému cieľu banky na úrovni dve percentá "čo najrýchlejšie". "Sme na ceste k jeho dosiahnutiu, ale nemôžeme váhať v tomto procese získavania kontroly nad infláciou," povedal.
ECB 15. decembra zvýšila kľúčovú sadzbu z bankových vkladov o 50 bázických bodov na dve percentá, čím zmiernila tempo sprísňovania svojej menovej politiky po dvoch po sebe idúcich zvýšeniach úrokov o 75 bázických bodov.
Úrokové sadzby ECB "by mali dosiahnuť úrovne veľmi blízke najvyšším hodnotám súčasného cyklu normalizácie menovej politiky, ak nebudeme vystavení exogénnejším šokom v medzinárodných cenách a cenách energií," vyhlásil Centeno.
V